UPOZORNENIE:
KOPÍROVANIE TOHTO ČLÁNKU A FOTOGRAFIÍ BEZ MOJHO ZVOLENIA NIE JE DOVOLENÉ !!!
Medzi moje najkrajšie detské prázdninové spomienky určite patrí pobyt v pionierskom tábore.
Našťastie som mala tú možnosť sa zúčastniť každý rok,takže mám bohaté skúsenosti a spomienky.
V pionierskych táboroch som si našla kopu kamarádov,každý deň bol pripravený program,nikdy sme sa nenudili a celé dni sme trávili v prírode.
5x denne sme dostávali jesť a jedlo bolo väčšinou fakt dobré.
Dodnes spomínam na veľké tácne plné chlebov natrených pomazánkou s plátkom rajčiny,či papriky.Tie pomazánky boli úžasné :)
V pionieráku som sa naučila rôzne pesničky,viazať makramé,vyrábať veci s moduritu,používať buzolu,podávať prvú pomoc a mnoho ďaľších vecí.
Rada som chodila na výlety v prírode,po hradoch a zámkoch.
Tešila som sa na nočné hry,diskotéky,karneval,olympiádu a pastovačku.Nemala som rada budíček,rozcvičku,upratovanie,večierku.Zažila som kopu srandy,spoznala som nové kraje.
Najviac spomínam na PT v Poľsku-Polanica Zdrój.Bolo to úžasne,i keď Poliaci vtedy mali hlboko do kapsy....oveľa hlbšie,ako vtedy u nás....Mali problémy so zásobovaním a potravinami.Chýbalo im vtedy hlavne mäso,ale aj sladkosti.Naše decká toľko písali domov,že chcú mäso,že až podnik vypravil Aviu plnú mäsa.V balíkoch sme dostávali sladkosti,za ktr. nám išli poľské deti utrhnúť ruky....Naše decká neváhali a predávali za zloté....Na druhú stranu sme si tam pokúpili veci,ktr. sa vtedy u nás kúpiť nedali: tričká so zahraničnými nápismi,spevákmi,rifle Mustang a Levis,zahraničnú kozmetiku atď.
Ale tak isto som milovala PT aj u nás a veľmi rada spomínam na Modru-Harmóniu,Veľký Krtíš-Baňa dolina a Ružiná.Bola som na viacerých miestach,ale tieto boli mojimi srdcovkami.
Škoda,že sa to už nikdy nezopakuje....deťmi sme iba raz....a v určitej dobe....
Dnes je to už iné.....
Vznik PT ROH:
Pionierske tábory ROH-ďalej len PT,boli výraznou súčasťou trávenia voľného času detí a mládeže behom letných prázdnin.
Záujem štátu sa tu stretával s potrebami rodičov,hlavne tých mestských.Tým sa otvárala príležitosť zaopatriť deti po dobu zamestnania potom,čo skončil školský rok,a to naviac za výhodných finančných podmienok.
V 50-60 rokoch platili rodičia za dvadsať denný pobyt dieťaťa 150 Kčs.
Zbytok hradilo ROH ,teda závodná organizácia ROH a centrálne odborové organizácie ÚRO.
Naopak štát si za to uplatňoval vhodne komponovaný táborový program. Vytváral podmienky,aby prostredníctvom PO SZM mohli ideovo a výchovne pôsobiť na mladú generáciu.
Začiatkom 50 rokov bola tendencia mať za vzor sovietske PT,ale museli sa vyrovnávať so silnou tradíciou,hlavne v ČR: skautských táborov a im podobných-YMCA,Orel,Sokol atď.
Až do polovice 50 rokov sa v Československu uplatňoval systém jednotnej letnej detskej rekreácie.
To znamenalo,že najmä deti z miest a priemyselných oblastí odchádzali na PT v skupinách,ktr. sa prekrývali so základnými pionierskymi kolektívmi na školách.
Organizáciu týchto letných prázdnin vtedy zaisťovali národne výbory a školstvo.
V roku 1951 sa týchto PT zúčastnilo 300 000 detí,z toho 200 000 z ČR.
Tento centralizovaný systém sa však ukázal pre štátnu správu veľmi náročný a nákladný a preto došlo ku zmene.
V roku 1955 bolo rozhodnuté,že usporadúvanie detských PT prevezmú na seba spoločenské organizácie,hlavne teda ROH.
Do prevádzky PT boli teda vložené finančné prostriedky jednotlivých podnikov a omnoho viac sa začalo využívať rodičov,študentov ako táborových pracovníkov.
Tento systém fungoval aj v NDR,Poľsku a ZSSR.
V roku 1955 malo ROH k dispozícii 484 táborov,1960-908 a v roku 1965 už 948 zariadení.
385 z nich bolo umiestnených v odborových zotavovniach,v 166 zruboch,275 stanových táboroch a 122 táboroch v školách.
Náplň PT:
Sústredila sa na 4 až 5 okruhov:
Etický-Socialistická morálka-kolektívny život v tábore a vštepovanie občianskych postojov.
Brannosť a vlastenectvo-branné hry,kvízy,besedy.
Vzťah k práci,hlavne v kolektíve-stavanie tábora,upratovanie,brigáda,pomoc v kuchyni,príprava dreva atď.
Telesná výchova a šport-ranné rozcvičky,športové súťaže a olympiády,turistiku zapojili do programu PT až na začiatku 60 rokov.
Estetická a kultúrna výchova-nácvik ľudových tancov-neskor moderné,piesní,trampských,príprava estrádnych čísiel,scénok na večer,záujmové krúžky atď.
Ustanovenia PT ROH:
Pionierská rekreácia-tábory boli určené deťom vo veku od 7-14 rokov.
PT sa mohli zúčasťnovať i nepioniery.Rodičia mali zákaz navštevovať deti v PT,alebo len raz a na krátku dobu.Bolo to z dôvodu hygienicko-epidemilogického a z výchovno-psychologického.
Bolo dovolené dopisovanie a táborová pošta bola odovzdávaná vždy vo večernom rozkaze.
Druhy PT:
PT sa delili na chatové-stanové,putovné,vodácke,branné,mestské a mali rôznu dĺžku pobytu.
Klasické letné pionierske tábory pre deti od 7-14 rokov trvali 18 dní a pre väčšie deti vo veku od 11-14 rokov boli tábory putovné,vodácke,ktr. trvali 2 týždne.
Putovné tábory však boli aj víkendove,zimné,ktr. trvali max. týždeň.
V roku 1965 bolo 52 putovných PT s 1425 deťmi.
Špecialitou boli motoristické PT a branné PT.
Program a štruktúra v týchto táboroch sa odvíjala od druhu tábora,napr. zimné boli väčšinou zamerané na lyžiarsky výcvik,putovné boli turisticko-prírodovedné.Klasické letné tábory boli zamerané všestranne.
Mestské PT,alebo stanové družinové sa zameriavali na deti,ktr. trávili prázdniny v meste.
Tieto tábory mali zamedziť úrazom,prípadom chuligánstva a detskej kriminality.
PT tohto druhu mali celodenný program,ale deti spali vo svojich domovoch.
Finančne a organizačne zaisťovali tieto PT školské organizácie ZRPŠ,osvetové besedy a pobočky spoločenských organizácií.
PT mohla využívať aj učňovská mládež a pracujúci dorast.Program v týchto táboroch bol podobný,ako v detských PT,ale účastníci mali oveľa viac osobného voľna a väčšina ponúkaných aktivít bola dobrovoľná.
Veľkosť PT:
Bola veľmi rozdielna.Za optimálny počet detí na PT sa považovalo 100 detí a neodporúčalo sa zriaďovať PT s viac ako 200 deťmi i keď sa vyskytovali výnimky.
Medzi mamutie PT patril napr. PT v Hluboké nad Vltavou,kde trávilo leto 1300 detí.
Zahraničné pionierske tábory:
Existovali aj špeciálne zahraničné tábory,ktorých sa zúčastňovali deti zo socialistického tábora.
Ten najznámejší,najväčší a najprestižnejší bol samozrejme ako inak v Sovietskom zväze pod názvom Artek,ktr. sa nachádzal na Ukrajine na Krymskom poloostrove.
Artek:
Bol založený už v roku 1936. Pôvodne vznikol ako rehabilitačná liečebňa pre deti trpiace tuberkulózou.
Prvé stany si na brehu Čierneho mora pod Medveďou horou postavilo 16. júna 1925 len osemdesiat detí.
Tábor sa však rýchlo rozrastal a stranícki predstavitelia v ňom uvideli obrovský potenciál. V roku 1969 už sa Artek rozprestieral na 3,2 štvorcového kilometra. Za jeho bránami bolo desať sekcií so 150 budovami, tromi nemocnicami, školou, filmovým štúdiom, tromi bazénmi, množstvom ihrísk či dokonca športovým štadiónom s miestom pre sedemtisíc divákov. V prevádzke bol počas celého roka a dokázal pojať 27-tisíc pionierov ročne.
KOPÍROVANIE TOHTO ČLÁNKU A FOTOGRAFIÍ BEZ MOJHO ZVOLENIA NIE JE DOVOLENÉ !!!
Medzi moje najkrajšie detské prázdninové spomienky určite patrí pobyt v pionierskom tábore.
Našťastie som mala tú možnosť sa zúčastniť každý rok,takže mám bohaté skúsenosti a spomienky.
V pionierskych táboroch som si našla kopu kamarádov,každý deň bol pripravený program,nikdy sme sa nenudili a celé dni sme trávili v prírode.
5x denne sme dostávali jesť a jedlo bolo väčšinou fakt dobré.
Dodnes spomínam na veľké tácne plné chlebov natrených pomazánkou s plátkom rajčiny,či papriky.Tie pomazánky boli úžasné :)
V pionieráku som sa naučila rôzne pesničky,viazať makramé,vyrábať veci s moduritu,používať buzolu,podávať prvú pomoc a mnoho ďaľších vecí.
Rada som chodila na výlety v prírode,po hradoch a zámkoch.
Tešila som sa na nočné hry,diskotéky,karneval,olympiádu a pastovačku.Nemala som rada budíček,rozcvičku,upratovanie,večierku.Zažila som kopu srandy,spoznala som nové kraje.
Najviac spomínam na PT v Poľsku-Polanica Zdrój.Bolo to úžasne,i keď Poliaci vtedy mali hlboko do kapsy....oveľa hlbšie,ako vtedy u nás....Mali problémy so zásobovaním a potravinami.Chýbalo im vtedy hlavne mäso,ale aj sladkosti.Naše decká toľko písali domov,že chcú mäso,že až podnik vypravil Aviu plnú mäsa.V balíkoch sme dostávali sladkosti,za ktr. nám išli poľské deti utrhnúť ruky....Naše decká neváhali a predávali za zloté....Na druhú stranu sme si tam pokúpili veci,ktr. sa vtedy u nás kúpiť nedali: tričká so zahraničnými nápismi,spevákmi,rifle Mustang a Levis,zahraničnú kozmetiku atď.
Ale tak isto som milovala PT aj u nás a veľmi rada spomínam na Modru-Harmóniu,Veľký Krtíš-Baňa dolina a Ružiná.Bola som na viacerých miestach,ale tieto boli mojimi srdcovkami.
Škoda,že sa to už nikdy nezopakuje....deťmi sme iba raz....a v určitej dobe....
Dnes je to už iné.....
Vznik PT ROH:
Pionierske tábory ROH-ďalej len PT,boli výraznou súčasťou trávenia voľného času detí a mládeže behom letných prázdnin.
Záujem štátu sa tu stretával s potrebami rodičov,hlavne tých mestských.Tým sa otvárala príležitosť zaopatriť deti po dobu zamestnania potom,čo skončil školský rok,a to naviac za výhodných finančných podmienok.
V 50-60 rokoch platili rodičia za dvadsať denný pobyt dieťaťa 150 Kčs.
Zbytok hradilo ROH ,teda závodná organizácia ROH a centrálne odborové organizácie ÚRO.
Naopak štát si za to uplatňoval vhodne komponovaný táborový program. Vytváral podmienky,aby prostredníctvom PO SZM mohli ideovo a výchovne pôsobiť na mladú generáciu.
Začiatkom 50 rokov bola tendencia mať za vzor sovietske PT,ale museli sa vyrovnávať so silnou tradíciou,hlavne v ČR: skautských táborov a im podobných-YMCA,Orel,Sokol atď.
Až do polovice 50 rokov sa v Československu uplatňoval systém jednotnej letnej detskej rekreácie.
To znamenalo,že najmä deti z miest a priemyselných oblastí odchádzali na PT v skupinách,ktr. sa prekrývali so základnými pionierskymi kolektívmi na školách.
Organizáciu týchto letných prázdnin vtedy zaisťovali národne výbory a školstvo.
V roku 1951 sa týchto PT zúčastnilo 300 000 detí,z toho 200 000 z ČR.
Tento centralizovaný systém sa však ukázal pre štátnu správu veľmi náročný a nákladný a preto došlo ku zmene.
V roku 1955 bolo rozhodnuté,že usporadúvanie detských PT prevezmú na seba spoločenské organizácie,hlavne teda ROH.
Do prevádzky PT boli teda vložené finančné prostriedky jednotlivých podnikov a omnoho viac sa začalo využívať rodičov,študentov ako táborových pracovníkov.
Tento systém fungoval aj v NDR,Poľsku a ZSSR.
V roku 1955 malo ROH k dispozícii 484 táborov,1960-908 a v roku 1965 už 948 zariadení.
385 z nich bolo umiestnených v odborových zotavovniach,v 166 zruboch,275 stanových táboroch a 122 táboroch v školách.
Náplň PT:
Sústredila sa na 4 až 5 okruhov:
Etický-Socialistická morálka-kolektívny život v tábore a vštepovanie občianskych postojov.
Brannosť a vlastenectvo-branné hry,kvízy,besedy.
Vzťah k práci,hlavne v kolektíve-stavanie tábora,upratovanie,brigáda,pomoc v kuchyni,príprava dreva atď.
Telesná výchova a šport-ranné rozcvičky,športové súťaže a olympiády,turistiku zapojili do programu PT až na začiatku 60 rokov.
Estetická a kultúrna výchova-nácvik ľudových tancov-neskor moderné,piesní,trampských,príprava estrádnych čísiel,scénok na večer,záujmové krúžky atď.
Ustanovenia PT ROH:
Pionierská rekreácia-tábory boli určené deťom vo veku od 7-14 rokov.
PT sa mohli zúčasťnovať i nepioniery.Rodičia mali zákaz navštevovať deti v PT,alebo len raz a na krátku dobu.Bolo to z dôvodu hygienicko-epidemilogického a z výchovno-psychologického.
Bolo dovolené dopisovanie a táborová pošta bola odovzdávaná vždy vo večernom rozkaze.
Druhy PT:
PT sa delili na chatové-stanové,putovné,vodácke,branné,mestské a mali rôznu dĺžku pobytu.
Klasické letné pionierske tábory pre deti od 7-14 rokov trvali 18 dní a pre väčšie deti vo veku od 11-14 rokov boli tábory putovné,vodácke,ktr. trvali 2 týždne.
Putovné tábory však boli aj víkendove,zimné,ktr. trvali max. týždeň.
V roku 1965 bolo 52 putovných PT s 1425 deťmi.
Špecialitou boli motoristické PT a branné PT.
Program a štruktúra v týchto táboroch sa odvíjala od druhu tábora,napr. zimné boli väčšinou zamerané na lyžiarsky výcvik,putovné boli turisticko-prírodovedné.Klasické letné tábory boli zamerané všestranne.
Mestské PT,alebo stanové družinové sa zameriavali na deti,ktr. trávili prázdniny v meste.
Tieto tábory mali zamedziť úrazom,prípadom chuligánstva a detskej kriminality.
PT tohto druhu mali celodenný program,ale deti spali vo svojich domovoch.
Finančne a organizačne zaisťovali tieto PT školské organizácie ZRPŠ,osvetové besedy a pobočky spoločenských organizácií.
PT mohla využívať aj učňovská mládež a pracujúci dorast.Program v týchto táboroch bol podobný,ako v detských PT,ale účastníci mali oveľa viac osobného voľna a väčšina ponúkaných aktivít bola dobrovoľná.
Veľkosť PT:
Bola veľmi rozdielna.Za optimálny počet detí na PT sa považovalo 100 detí a neodporúčalo sa zriaďovať PT s viac ako 200 deťmi i keď sa vyskytovali výnimky.
Medzi mamutie PT patril napr. PT v Hluboké nad Vltavou,kde trávilo leto 1300 detí.
Zahraničné pionierske tábory:
Existovali aj špeciálne zahraničné tábory,ktorých sa zúčastňovali deti zo socialistického tábora.
Ten najznámejší,najväčší a najprestižnejší bol samozrejme ako inak v Sovietskom zväze pod názvom Artek,ktr. sa nachádzal na Ukrajine na Krymskom poloostrove.
Artek:
Bol založený už v roku 1936. Pôvodne vznikol ako rehabilitačná liečebňa pre deti trpiace tuberkulózou.
Prvé stany si na brehu Čierneho mora pod Medveďou horou postavilo 16. júna 1925 len osemdesiat detí.
Tábor sa však rýchlo rozrastal a stranícki predstavitelia v ňom uvideli obrovský potenciál. V roku 1969 už sa Artek rozprestieral na 3,2 štvorcového kilometra. Za jeho bránami bolo desať sekcií so 150 budovami, tromi nemocnicami, školou, filmovým štúdiom, tromi bazénmi, množstvom ihrísk či dokonca športovým štadiónom s miestom pre sedemtisíc divákov. V prevádzke bol počas celého roka a dokázal pojať 27-tisíc pionierov ročne.
Najvzácnejšou návštevníčkou v tábore bola jedenásťročná Američanka Samantha Smith. Do Arteku ju osobne pozval Jurij Andropov, keď prevzal moc po Brežnevovi. Samantha sa totiž veľmi obávala nukleárnej vojny a Andropovovi napísala list, v ktorom ho prosila, aby vojnu nerozpútal. Andropov jej odpísal, aby sa nebála a osobne sa prišla presvedčiť o živote za železnou oponou. V lete 1983 aj s rodičmi pricestovala na 15 dní do Arteku. Sovietov pochválila za pohostinnosť a dodala, že „sú ako my“. Stala sa tak najmladšou americkou diplomatkou, ktorá sa zaslúžila o oteplenie vzťahov so Sovietmi na vrchole studenej vojny. V boji proti atómovej hrozbe pokračovala aj po návšteve Arteku. Lídrom USA a Sovietskeho zväzu napríklad navrhla, aby si vymenili vnúčatá. „Nikto predsa nezaútočí na krajinu, v ktorej budú jeho vnúčatá,“ vyhlásila Samantha. Konca studenej vojny sa však nedožila. V roku 1985 neprežila haváriu lietadla.
Samantha Smith v Arteku
Okrem Arteku boli aj iné zahraničné pionierske tábory vo všetkých socialistických krajinách.
Boli aj podnikové zahraničné pionierske tábory,ktr. fungovali medzi družobnými zahraničnými závodmi,či podnikmi.
U nás boli medzinárodné PT SSM v Bílom Potoku-Liberecký kraj,Seč-východné Čechy,Soběšín-Posázavie,na Slovensku-Orava a Horný Smokovec.
U nás boli medzinárodné PT SSM v Bílom Potoku-Liberecký kraj,Seč-východné Čechy,Soběšín-Posázavie,na Slovensku-Orava a Horný Smokovec.
http://www.youtube.com/watch?v=9nlfmRApJ4c
Organizácia a financovanie PT ROH:
Do roku 1955 sa o časť letných prázdnin staralo československé ministerstvo školstva.
Zriaďovalo letné detské tábory.Práve v tomto roku prebralo túto funkciu ROH.
Československo na detskú rekreáciu ROH vynakladalo nemalé prostriedky.
Prispievali naň základné odborové organizácie a fond kultúrnych a sociálnych potrieb.
Samozrejme časť prostriedkov plynula z členských príspevkov ROH.
Ubytovanie,zázemie:
Podniková chata,zotavovňa,chatky,stany,podľa typu tábora.
Niektoré podnikové zotavovne boli veľmi dobre vybavené,mali bazén,saunu,ihriská.
Niektoré zas boli skromnejšie,ale v každom prípade každý PT mal zdravotnícku bunku,chatku,miestnosť,ošetrovňu,kde bola aj izolačka.
Na izolačku sa dávali deti,ktr. dostali napr. infekčnú chorobu,chrípku,angínu,ale aj vši.....
Ďalej k základnému vybaveniu patrila kuchyňa a jedáleň.
Program,zloženie a náplň PT:
Každý PT zahájil svoju činnosť tzv. otvorením-otváracím ceremoniálom na ktr. boli prítomní pionieri v pionierskych rovnošatách nastúpení vo svojich oddieloch.Na stožiare vztýčili počas hymny ČSSR zástavu ROH a zástavu ČSSR,niekde aj ZSSR.Pri tom deti salutovali.
Vedúci tábora ohlásil PT za otvorený + predslov.
V podobnom duchu sa niesol aj pri ukončení PT uzatvárací ceremoniál.
Základnou jednotkou PT bol pioniersky oddiel.
Tie boli väčšinou očíslované číslami od 1-10,niekde vo väčších PT i viac.
Čím menšie číslo oddielu,tým mladší pionieri....Na čele oddielu bol pioniersky vedúci,ktr. mal pri ruke praktikanta,ktr. väčšinou bol stredoškolák,poprípade vysokoškolák.
Celý tábor viedol táborový vedúci a jeho zástupca.
V tábore fungoval určitý harmonogram,ktr. sa v podstate opakoval.
Kostru programu tvoril: Budíček,rozcvička,raňajky,doobedňajšie zamestnanie,obed,poobedňajší odpočinok,poobedňajšie zamestnanie,večera,večerný program,večierka.
Z tohto daného programu sa vymykali iba dni,ak sa išlo na celodenný výlet,alebo bola táborová olympiáda.
Program bol pomerne pestrý: Doobeda boli deti zamestnané v krúžkoch.Krúžky si deti vybrali na začiatku PT.Krúžkov bolo pomerne dosť,napr:
Športový,výtvarný,šikovné ruky,prírodovedecký,turistický,modelársky,hudobný,tanečný,
zdravotnícky,dejepisný atď.
Po obede a odpočinku nasledoval táborový program,keď bolo napr. pekné počasie tak kúpanie,alebo vychádzka do lesa.Večer bol program,kedy si každý večer jeden oddiel pripravil zábavný program,alebo bol pioniersky táborák,diskotéka,beseda napr. so záchrannou službou,požiarnikmi,VB-policajtmi,alebo horskou službou.Občas bolo premietanie filmu,alebo voľný program.
K špeciálnym dňom patrila táborová spartakiáda,olympiáda,alebo celodenný výlet na exkurziu do určitého závodu,podniku,ZOO,na dopravné ihrisko,alebo na hrady a zámky.
Táborová olympiáda: Každý oddiel si vybral krajinu,urobil zástavu a zložil hymnu.
Potom sa deti rozdelili do disciplín: skok,behy,hody,loptové hry,plávanie,výtvarná a spevácka súťaž.
Po skončení dostali tí najúspešnejší táborové medaile a diplomy.
Spartakiáda: nacvičoval vždy celý oddiel spoločnú skladbu.
Táborová Miss: súťaž o najkrajšiu pionierku.
Zdravotnícky kvíz: súťaž: poskytovanie prvej pomoci,záchrana života.Vedomostná a praktická súťaž.
Poznaj svoju vlasť: zemepisno-dejepisná súťaž-kvíz.
Kvíz ČSSP priateľstva: vedomostná súťaž o ČSSR a ZSSR.
Nočná hra: veľmi obľúbená záležitosť. Vedúci zobudili deti o 00:00 a odviedli ich k lesu.
Po dvojiciach sa išlo do lesa,kde číhali rôzne nástrahy.
Beh cez les: Po skupine,alebo dvojiciach sa bežalo po vyznačenej trati,na stanovištiach sa plnili úlohy rôzneho charakteru: vedomostné i praktické,práca s mapou a buzolou,zdravotnícky kvíz s praktickou časťou,zemepisno-prírodopisné vedomosti.
Plavecká súťaž: ak bol na mieste PT bazén,alebo vodná plocha organizovali sa plavecké preteky podľa veku-oddielu.
Karneval: ku koncu PT sa organizoval karneval.Každý si urobil svoju masku.
Kto vyhral dostal vecnú cenu.
Za každý kvíz a súťaž sa udeľovali táborové diplomy a medaile.
Táborové zvyky:
Pastovačka: posledná noc v tábore.Hlavne chlapci chodili pastovať kľučky od izieb,ale aj spiace deti a ich veci atď.Táto činnosť nebola oficiálne schválená,robila sa tajne.
Jedálny lístok:
Jedálny lístok pre PT ROH sa teda riadil ekonomicky správnym plánovaním a bol odstupňovaný cenovou hladinou.
Letohrad - Kunčice
Stašov Pioniersky tábor Jitřenka Jedlová u Poličky
Kunžak - Zvůle - Pionierský tábor ONV Benešov
V ČLÁNKU JE POUŽITÝ SLANG A NIE SOM SAV,ANI MATICA SLOVENSKÁ,TAKŽE GRAMATICKÉ CHYBY PRIPÚŠŤAM....
Organizácia a financovanie PT ROH:
Do roku 1955 sa o časť letných prázdnin staralo československé ministerstvo školstva.
Zriaďovalo letné detské tábory.Práve v tomto roku prebralo túto funkciu ROH.
Československo na detskú rekreáciu ROH vynakladalo nemalé prostriedky.
Prispievali naň základné odborové organizácie a fond kultúrnych a sociálnych potrieb.
Samozrejme časť prostriedkov plynula z členských príspevkov ROH.
Ubytovanie,zázemie:
Podniková chata,zotavovňa,chatky,stany,podľa typu tábora.
Niektoré podnikové zotavovne boli veľmi dobre vybavené,mali bazén,saunu,ihriská.
Niektoré zas boli skromnejšie,ale v každom prípade každý PT mal zdravotnícku bunku,chatku,miestnosť,ošetrovňu,kde bola aj izolačka.
Na izolačku sa dávali deti,ktr. dostali napr. infekčnú chorobu,chrípku,angínu,ale aj vši.....
Ďalej k základnému vybaveniu patrila kuchyňa a jedáleň.
Program,zloženie a náplň PT:
Každý PT zahájil svoju činnosť tzv. otvorením-otváracím ceremoniálom na ktr. boli prítomní pionieri v pionierskych rovnošatách nastúpení vo svojich oddieloch.Na stožiare vztýčili počas hymny ČSSR zástavu ROH a zástavu ČSSR,niekde aj ZSSR.Pri tom deti salutovali.
Vedúci tábora ohlásil PT za otvorený + predslov.
V podobnom duchu sa niesol aj pri ukončení PT uzatvárací ceremoniál.
Základnou jednotkou PT bol pioniersky oddiel.
Tie boli väčšinou očíslované číslami od 1-10,niekde vo väčších PT i viac.
Čím menšie číslo oddielu,tým mladší pionieri....Na čele oddielu bol pioniersky vedúci,ktr. mal pri ruke praktikanta,ktr. väčšinou bol stredoškolák,poprípade vysokoškolák.
Celý tábor viedol táborový vedúci a jeho zástupca.
V tábore fungoval určitý harmonogram,ktr. sa v podstate opakoval.
Kostru programu tvoril: Budíček,rozcvička,raňajky,doobedňajšie zamestnanie,obed,poobedňajší odpočinok,poobedňajšie zamestnanie,večera,večerný program,večierka.
Z tohto daného programu sa vymykali iba dni,ak sa išlo na celodenný výlet,alebo bola táborová olympiáda.
Program bol pomerne pestrý: Doobeda boli deti zamestnané v krúžkoch.Krúžky si deti vybrali na začiatku PT.Krúžkov bolo pomerne dosť,napr:
Športový,výtvarný,šikovné ruky,prírodovedecký,turistický,modelársky,hudobný,tanečný,
zdravotnícky,dejepisný atď.
Po obede a odpočinku nasledoval táborový program,keď bolo napr. pekné počasie tak kúpanie,alebo vychádzka do lesa.Večer bol program,kedy si každý večer jeden oddiel pripravil zábavný program,alebo bol pioniersky táborák,diskotéka,beseda napr. so záchrannou službou,požiarnikmi,VB-policajtmi,alebo horskou službou.Občas bolo premietanie filmu,alebo voľný program.
K špeciálnym dňom patrila táborová spartakiáda,olympiáda,alebo celodenný výlet na exkurziu do určitého závodu,podniku,ZOO,na dopravné ihrisko,alebo na hrady a zámky.
Táborová olympiáda: Každý oddiel si vybral krajinu,urobil zástavu a zložil hymnu.
Potom sa deti rozdelili do disciplín: skok,behy,hody,loptové hry,plávanie,výtvarná a spevácka súťaž.
Po skončení dostali tí najúspešnejší táborové medaile a diplomy.
Spartakiáda: nacvičoval vždy celý oddiel spoločnú skladbu.
Táborová Miss: súťaž o najkrajšiu pionierku.
Zdravotnícky kvíz: súťaž: poskytovanie prvej pomoci,záchrana života.Vedomostná a praktická súťaž.
Poznaj svoju vlasť: zemepisno-dejepisná súťaž-kvíz.
Kvíz ČSSP priateľstva: vedomostná súťaž o ČSSR a ZSSR.
Nočná hra: veľmi obľúbená záležitosť. Vedúci zobudili deti o 00:00 a odviedli ich k lesu.
Po dvojiciach sa išlo do lesa,kde číhali rôzne nástrahy.
Beh cez les: Po skupine,alebo dvojiciach sa bežalo po vyznačenej trati,na stanovištiach sa plnili úlohy rôzneho charakteru: vedomostné i praktické,práca s mapou a buzolou,zdravotnícky kvíz s praktickou časťou,zemepisno-prírodopisné vedomosti.
Plavecká súťaž: ak bol na mieste PT bazén,alebo vodná plocha organizovali sa plavecké preteky podľa veku-oddielu.
Karneval: ku koncu PT sa organizoval karneval.Každý si urobil svoju masku.
Kto vyhral dostal vecnú cenu.
Za každý kvíz a súťaž sa udeľovali táborové diplomy a medaile.
Táborové zvyky:
Pastovačka: posledná noc v tábore.Hlavne chlapci chodili pastovať kľučky od izieb,ale aj spiace deti a ich veci atď.Táto činnosť nebola oficiálne schválená,robila sa tajne.
Strava detí v Pionierskych táboroch:
Strava detí v PT ROH sa riadila smernicami a výživovými normami.
Malo to význam pre ekonomicky správné plánovanie výroby a príprave stravy v tzv. spoločenskom stravovaní a aby sa zabezpečila racionálna výživa ktorejkoľvek skupiny obyvateľstva.
Malo to význam pre ekonomicky správné plánovanie výroby a príprave stravy v tzv. spoločenskom stravovaní a aby sa zabezpečila racionálna výživa ktorejkoľvek skupiny obyvateľstva.
Odporúčané dávky kalorickej potreby pre deti od 7-11 rokov vyžadovala 2200
Kcal za deň.
Deti-chlapci vo veku 12-15 rokov vyžadovali už 3000 Kcal za deň a dievčatá
rovnakého veku 2600 Kcal denne.
V povojnovom období a v podstate i 60-80 rokoch sa
veľký dôraz kládol na bielkoviny a ich užitočnosť a výživovú hodnotu,hlavne
pre deti a dospievajúcu mládež.
Doporučované dávky bielkovín u detí 7-11 rokov bolo 85g na deň,z toho 55g živočíšnych a 30g rastlinných.
Doporučované dávky bielkovín u detí 7-11 rokov bolo 85g na deň,z toho 55g živočíšnych a 30g rastlinných.
U väčších detí-chlapcov 12-15 rokov to bolo 115g na deň,z toho 70g živočíšnych
a 45g rastlinných.
U dievčat tohto veku to bolo 100g bielkovín na deň,z toho 65g živočíšnych
a 35g rastlinných.
Ďalej sa veľmi sledoval príjem tukov a glycidov.Tuky na deň sa mohli v strave
detí vyskytovať v množstvách pohybujúcich sa v číslach 75-95g na deň
a u glycidov to bolo od 281-401g na deň.
Veľmi sa dbalo na dodávanie vitamínov A,B,C,E vo forme zeleniny a ovocia.
Jeho výber síce nebol tak pestrý ako dnes,ale vrámci výživovych hodnôt bol dostačujúci.
Ak to porovnáme s konzumáciou ovocia a zeleniny u dnešných detí vychádzajú nám menšie hodnoty príjmu.( Konzumovalo sa najmä jablká,hrušky,melóny,hrozno,slivky,čerešne,marhule,broskyne.)
Jeho výber síce nebol tak pestrý ako dnes,ale vrámci výživovych hodnôt bol dostačujúci.
Ak to porovnáme s konzumáciou ovocia a zeleniny u dnešných detí vychádzajú nám menšie hodnoty príjmu.( Konzumovalo sa najmä jablká,hrušky,melóny,hrozno,slivky,čerešne,marhule,broskyne.)
Tak isto sa sledoval aj príjem vitamínu D a K,ktoré sa nachádzajú
hlavne v živočíšnych tukoch: ryby,pečeň, žĺtok,maslo a rastlinných tukoch: obilniny,kukurica,zemiaky,strukoviny,listová
zelenina,klíčky atď.
Dôležitosť sa prikladala aj v príjmu minerálnych látok:
Sodík,draslík,chlór,vápnik,fosfor,horčík,síra,železo,meď,kobalt,jód,fluór.
Sodík,draslík,chlór,vápnik,fosfor,horčík,síra,železo,meď,kobalt,jód,fluór.
Súčasťou stravovania bol aj pitný režim detí.
To bolo zastúpené v PT hlavne minerálkou,ovocnými malinovkami,šťavami a čajmi.
To bolo zastúpené v PT hlavne minerálkou,ovocnými malinovkami,šťavami a čajmi.
Jedálny lístok:
Jedálny lístok pre PT ROH sa teda riadil ekonomicky správnym plánovaním a bol odstupňovaný cenovou hladinou.
Príklad stravy z PT ROH so 16 Kčs stravovou jednotkou: Príklad dvoch
dní-v dvoch variantách:
1 variant:
Raňajky: chlieb s maslom,biela káva
Desiata: marhule
Obed: zemiaková polievka na kyslo,dusená bravčová pečienka so zemiakmi a kyslá
uhorka.
Olovrant: chlieb so syrom a kaleráb
Večera: rezance s tvarohom a údenou slaninou,mlieko
Nutričná hodnota stravy: 2300 Kcal,93g bielkovín,76g tukov,340g
glycidov,1024mg vápniku,26mg železa, 112
mg vitamínu C.
2 variant:
Raňajky: chlieb s vajcovou nátierkou,čaj s mliekom
Desiata: chlieb,syr,kaleráb
Obed: hovädzia polievka s cestovinou,varené hovädzie mäso,kôprová
omáčka,knedľa.
Olovrant: jablko
Večera: lečo s klobásou,zemiaky,mlieko
Nutričná hodnota tejto stravy: 2735 Kcal,101g bielkovín,87g tukov,388g
glycidov,1189mg vápniku,14 mg železa,258mg vitamínu C.
V ČLÁNKU JE POUŽITÝ SLANG A NIE SOM SAV,ANI MATICA SLOVENSKÁ,TAKŽE GRAMATICKÉ CHYBY PRIPÚŠŤAM....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára