© 2010 SOCIKSTYLE BLOG Všetky práva vyhradené. Použitie textu a fotografií z tejto stránky je možné len po mojom predchádzajúcom súhlase.

UPOZORNENIE!
Táto stránka je informačná a slúži len ako retro zábava.Nepropaguje žiadný politický systém!!!


štvrtok 6. decembra 2012

ČESKOSLOVENSKÁ OBUV

Každá doba sa zračí vo svojej obuvi.
                                                        Albert Einstein




Československo bolo obuvníckou veľmocou.
V Československu sa spotrebovalo za rok 4,5 páru obuvi na obyvateľa a tým sa radilo na druhé miesto na svete.
Vo vývoze sa radilo na 4 miesto na svete.

Za socializmu sa v Československu vyrábalo veľa vecí.
Priemysel bol systematicky budovaný a uprednostňovaný.
Po znárodnení boli zlúčené väčšie,či úspešnejšie firmy do podnikov,ostatné boli zrušené.

Takisto to prebiehalo aj v obuvníckom priemysle.
Tam to bolo viacmenej jasné,pretože najväčšia firma na výrobu obuvi v Československu bola firma BAŤA.
Firma Baťa bola založená v roku 1894 súrodencami Annou,Antonínem a Tomášem.
Nevlastnili len továrne v Československu,ale aj v Poľsku,Juhoslávii,Bulharsku,Maďarsku,Rumunsku-všetky tieto továrne boli skonfiškované po roku 1945.Vo Veľkej Británii a ich kolóniách-domíniách,Holandsku,Egypte a v Indii boli továrne pod kontrolou tamojších vlád.
Podnik Baťa bol teda znárodnený 27.10.1945 a v roku 1949 vznikol SVIT národný podnik.
Národný podnik bol rozdelený do viacerých menších podnikov, čo trvalo až do roku 1953,kedy bol Zlín premenovaný na GOTTWALDOV a potom je už podnik uvádzaný až do roku 1990 ako Svit Gottwaldov n.p.-o.p.-striedavo...
V roku 1982-89 zmenil podnik status na odborový a v rokoch 1989-90 znova na štátny.
V roku 1990 sa stáva Svit Zlín akciovou spoločnosťou.


SVIT GOTTWALDOV

Bol najväčší podnik na výrobu obuvi v Československu a jeden z najväčších na svete.
Nástupnícky podnik po firme Baťa.
Jeho rozloha bola 92 ha a zamestnával  24 000 zamestnancov,z toho 60% žien.
Každú sekundu sa v závode vyrobilo 6 párov obuvi.
Ročná produkcia predstavovala
42 000 000 párov obuvi. V Československu sa na výrobe obuvi tento podnik podieľal
plnými 65 %.
Každý druhý pár sa prostredníctvom a.s. Exico Praha exportovalo do 80 krajín sveta.
Jeho základným programom bola výroba obuvnícka,gumárenská,kožiarenská,vyrábal a vyvážal obuvnícke stroje,špeciálne gumárenské formy,kopytá,podpätky,obuvnícke chemikálie atď.
Svit Gottwaldov združoval i ďalšie výrobno-hospodárske jednotky:
n.p. Gustava Klimenta Třebíč,n.p. Sázavan Zruč nad Sázavou,n.p. Botana Skuteč,
n.p. Kožnak Otrokovice,výskumní ústav kožedělný Gottwaldov a Incom Gottwaldov.











Od 70 rokov sa začala v obuvníctve viac používať chemizácia výroby.
Do ústrania ustupovala klasická šitá obuv,nahradzovali sa čoraz viac prírodné zvrškové i spodkové usne.
Chemizáciou sa aj zautomatizovala výroba.
Odlievaná obuv sa stala doménou plastikárov.
Podpätky,podošvy,ale aj vrchné dielce sa začali vyrábať z netradičných surovín a to hlavne lisovaním,vstrekovaním,tvarovaním a odlievaním.
Veľkým medzníkom sa stalo aj vysokofrekvenčné zváranie obuvi,kde sa obuv nemusí zošívať.
 V povrchovej vrstve obuvi sa od 70 rokov začal používať miesto prírodnej usne,polymerický materiál.



NÁVRH OBUVI

V podnikoch boli samozrejme zamestnaní návrhári a modelári obuvi,ale obuvnícky a aj textilný priemysel v Československu spolupracoval aj s Ústavom bytovej a odevnej kultúry-ÚBOK.
ÚBOK stanovil módne znaky obuvi,líniu kopýt,strihy zvrškov,tvary podpätkov,spodkové prevedenie,druhy materiálov,farby na sezónu.Potom sa v podnikových návrhárskych dielňach začalo s náčrtmi,návrhmi,vzormi,kombinovaním,skúškami....
Ročne takto predkladali,napr. v Svite okolo 2000 vzorov kolekcie obuvi.
Z toho potom vyberala výtvarná rada,ktr. doporučila najlepšie vzory k realizácii a až potom si zo zostavenej kolekcie vyberali zahraniční zákazníci a zástupci obchodných organizácií v tuzemsku.
Exportné kolekcie sa napr. skladali až z 4-5000 modelov!




Ortopedické požiadavky na obuv v Československu:
Na výrobe obuvi spolupracoval aj poradný zbor hlavného hygienika ČSSR,pre otázky zdravotne nezávadného obúvania a s lekármi ortopédmi.
Pozornosť sa zameriavala na súčinnosť s konštrukčnými zložkami výroby obuvi.
Smerodajné pre výrobu bolo aby:
-noha v obuvi mala dostatočný priestor,hlavne v prstovej časti
-flexibilita nohy v topánke
-úmerná výška podpätku
-vybočené,alebo aspoň kolmé postavenie pätnej časti kopyta
-pevný a dostatočne dlhý opätok



Závod Svit mal svoje učňovské stredisko,kde si vychovávali pracovníkov pre podnik a študovali tam aj zahraniční študenti,hlavne z krajín RVHP a rozvojových krajín.


VIDEA:

Svit,1959-výročné: http://www.youtube.com/watch?v=b1TiYORPHFI
1984: http://www.youtube.com/watch?v=-S8RsMFz_24&feature=related
Dom obuvi Svit,1984: http://www.youtube.com/watch?v=71Io4RZsUo8&feature=relmfu
Liečebné http://www.youtube.com/watch?v=Fprnmn5GyU0&feature=watch_response



STAROSTLIVOSŤ O ZAMESTNANCOV

V podniku mali 15 kuchýň,kde pripravovali jedlo pre 45 závodných jedální-to bolo 15 500 stravníkov na 3 smeny! Zamestnanci mali na výber z 3-8 druhov jedál,vrátane redukčných a diétnych.
O zdravie zamestnancov sa staralo 118 lekárov a 222 zdrav. sestier.
K tomu slúžila zamestnancom aj sauna,vodoliečba,masáže,koronárna jednotka,fyzikálna liečba,rehabilitácie,inhalatórium atď.
V závodnom ústave národného zdravia  v Gottwaldove sa o zamestnancov staralo 26 závodných lekárov,36 odborných a 20 zubných lekárov.
Na prevádzku tohto zariadenia podnik ročne venoval 6,5 000 000 Kčs.


Dovolenka pre zamestnancov podniku Svit:

19 rekreačných stredísk v tuzemsku i zahraničí.
Ročne bolo k dispozícii 1700 miest.Pre detskú rekreáciu boli k dispozícii 4 strediská pre 900 detí.
V podnikových rekreačných zariadeniach strávilo ročne dovolenku 23 000 pracovníkov a ich rodinných príslušníkov.
Rekreačné zariadenia mali hlavne v Beskydoch,Jeseníkoch,Krkonošiach,Chřibských lesoch a Vysokých Tatrách,ale aj v zahraničí-Bulharsko,Maďarsko,NDR....





                                               Modely dámskej obuvi pre jar-leto 1985.



Československé obuvnícke podniky:

Svit Gottwaldov
JAS Bardejov
ZDA Partizánské (Závody 29.Augusta)
ZGK Třebíč (Závody Gustava Klimenta)
Sázavan  Zruč nad Sázavou

Obuv vyrábali aj niektoré výrobné družstvá,ako napr:
OVD Bratislava a Bánovce nad Bebravou
Snaha v.d. Brno
Svedrup v.d. Gottwaldov a v.d. Rozvoj




                                                             
                                                     


                                                               Obuv zo sezóny 1974-75






Materiály používané k výrobe obuvi:

Na zvrchnú časť:

Hovädzí box,teľací box,Velúr-rôzne upravované-pod rôznymi názvami:
Atlas,Odev,Lukanil,Baby,Arans,Taba,Natur,Anad,Lemato,Toga,Kampala,
Uralam,Anad,Siux,Savona,Kemp,Arian,Kelet,Lucena,Sumo,Barex 700,
Velúr Derby,Rustikal,teľací box Fenix atď.

Na podošvy:

TPE,PUR,TPK,OBOLIT,gumový monolit,gumená a kožená podrážka,
styropor,PVC.

Druh obuvi:

Tenisky:

Materiál: Segel Roland,Svensil,Utensil,Liso.

Lodičky,poltopánky,sandále a zimná obuv-pánske i dámske:

Hovädzí lak,bravčovicový nubuk,hovädzí box Advantik,Rustikal,Antik,
poromerický materiál Barex 700,teľací box Fenix.

Ceny:

Pánske poltopánky:140-200 Kčs,dámske:60-340 Kčs,zimné:95-280 Kčs.
Dámske lodičky: 125-280 Kčs.
Letné sandále-dámske:88-390 Kčs
                        -pánske:20-260 Kčs

Čižmy:

Pasta PVC-antik striekaná,hovädzí box Odev,plastický materiál-pasta:Antik,Streč,Poľana.Textilný materiál-Diplomatka,tzv. Baby.
Ceny od:65-620 Kčs.


Papuče:

Materiál: Sava,vlnený úplet,alebo textil,úplet, PAD,bavlna,
Manchester,Dana,Pečora,brokát, zamat,Silven,Legos,Sikara.
Ceny:21-49 Kčs.

Veľmi populárne športové čižmy-Gerlach,boli vyrobené z pasty PVC.


Korčule:

Pánske:hladký hovädzí box a silonový úplet. Cena: 310 Kčs.
Dámske:Hovädzí box Elk,cena: 140 Kčs.

Lyžiarky: 

Hovädzí box Reho,Ski a podošva : vstrekolisované PVC. Cena od:640-920 Kčs.

Obuv pre deti a mládež:

Materiály,vrchné i podošvy boli z rovnakých materiálov.
Ceny:
Poltopánky:40-64 Kčs.
Sandále:21-85 Kčs.
Tenisky:22-320 Kčs.
Kopačky:36-43 Kčs.
Gumáky:25-40 Kčs


Topánky pre maličké deti:

Sandálky a topánočky:13-25 Kčs.




Ocenenia a výstavy n.p. Svit:

Ocenenia



Svit získal radu ocenení.
Medzi najdôležitejšie patrili najvyššie ocenenia štátu-rády:
-Rad práce-1955
-Rad republiky-1969
-Rad víťezného února-1973

25x získali Rudý prapor:
-vlády-6x
-MSP-11x
-standarta VHJ-3x
-standartu OŘ a ÚVOS-6x
-čestné uznanie vlády a ÚRO-1x

Ďalšie vyznamenania podniku Svit boli udelené v rokoch 1956-1982 celkom 11x.

A bola im udelená zlatá vysačka CID-teda za kvalitu a to získalo celkom 58 vzorov obuvi.

Ocenenia z výstav:

V 60. rokoch dostali vyznamenania na výstavách v Lipsku,LVT-Liberecké výstavní trhy,v Ostrave.Celkom 16 ocenení.
V 70rokoch to bolo na výstavách v : MVSZ,LVT,Lipsko,Trenčín,Intersport.Celkom 268 ocenení!
V 80 rokoch: Trenčín,MVSZ,LVT,Lipsko.Celkom 31 ocenení.

















6 komentárov:

  1. sranda, ze niektoré z tých sandálov sa predávajú aj teraz :) mám dokonca takmer identické od baťu z tohto leta :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Odpovede
    1. :)Keby som tu mala dať všetky modely obuvi,čo boli vyrobené v Československu,tak nestačí na to kapacita internetu....Ale posledná červená veta v texte,hovorí o tom,že ďalšie galéria obuvi bude v najbližšej dobe nasledovať....
      Inak Jarmilky sa vyrábajú dodnes,takže nie sú zrovna raritou,narozdiel od Gerlachou,Rodžerou,babiek-cigániek,šedého moru atď.

      Odstrániť
  3. Úžasné. Až sa chce človeku plakať, že toto sme dokázali a teraz je to preč. Poďme do ulíc a vezmime si štát späť!!! Vďaka za túto peknú spomienku.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Děkuji za Váš blog. Jsem narozená v r. 1966, takže taky už ledasco pamatuji. Jů, to je nostalgie... Je fakt, že tenkrát jsem měla docela problém vybrat si boty, v mé dospělé velikosti 41 byl výběr dost omezený, ale nakonec jsem boty vždycky měla, a na mnohé z nich si ještě dodnes vzpomenu... Že byly kvalitní a jiné, a voněly poctivou ševovinou,o tom žádná...Škoda, že se náš průmysl neudržel a po r. 89 zlikvidoval...
    Pamatuji si i mnohé potraviny a cukrovinky, které dříve chutnaly JINAK...bez přidaných náhražek, cukrů a tuku... Například Čokoláda Orion se dnes už téměř nedá jíst, její kvalita klesla na polevovou hmotu...

    OdpovedaťOdstrániť