ČESKOSLOVENSKÁ DOBA NEÓNOVÁ

                                                     Pražská neónová záplava,mliečné lahodky-bar,začiatok 60 rokov.

                                                        Neónový Václavák,80roky.

Neonová reklama hrala veľkú rolu už za 1.republiky,hlavne v Prahe.

Najstaršou funkčnou neónovou reklamou v čs je tá od OD Bílá Labuť.

Obchodný dom bol postavený v rokoch 1937-39 a až do 70 rokov bol 

najmodernejším OD v ČSSR.

                                                        Pražské neóny z 1.republiky.              

Dodnes sa nám v našich čs. mestách zachovalo veľmi málo starých neónov,respektíve pár....

A tie čo sa náhodou zachovali miznú na smetiskách a v šrote.

V susedných štátoch,ako Polsko a Maďarsko sa ich zachovalo rozhodne viac a existujú tu aj spolky nadšencov,ktr. sa starajú o získanie a obnovu starých neónov.

V Polsku dokonca existuje múzeum neónu a išli ešte aj ďalej a vydali už viac publikácií o polských neónoch a poriadajú aj rôzné výstavy.

Na ich prácu sa môžete pozrieť na ich stránke: http://www.neonmuzeum.org/

Ďalšiu peknú stránku o polských neónoch nájdete na : http://www.mojeneony.blogspot.com/

Stejný nadšenci sú aj v Maďarsku,kde sa týchto starých neónov dodnes zachovalo pomerne dosť v pôvodnej verzii na  budovách a to hlavne v Budapešti.

Moc pekná stránka je táto:  http://neonbp.atw.hu/ ,ovšem je len v maďarštine,takže pre tých čo neovládajú tento jazyk sú k dispozícii len obrázky,ale nebojte sa je ich tam celá kopa :D.

Chémia na výrobu neóniek sa vyrábala čiastočne v československu a čiastočne sa dovážala z NDR.

Výrazné neónové osvetlenie zdobilo budovu Melantrichu,alebo Domu potravín na Václavskom námestí.
Množstvo neónov v Prahe 60 rokov,ale aj ich stav dobre ukazuje dobový film Světáci.
                              
                             Neóny z filmu světáci i s poruchami niektorých písmen,
                                             ktr. niekedy tvorili komické nápisy.

Neóny mali osvetlovať veľké ulice,aby tvorili zdanie západných bulvárov.
Ich inštalácia prebiehala hlavne pri príprave dôležitých akcií,ako spartakiády,medzinárodné výstavy.Napr. v roku 1959 bolo v rámci prípravy na spartakiádu inštalovaných 246 neónov a v následujúcom roku 142 neónov.
V 60 rokoch sa začali neóny šíriť i mimo Prahy do ostatných miest.
Známý politik a ideolog  Kopecký sníval dokonca o tom,že neóny budú žiariť na strojno traktorových staniciach na dedinách....malo to symbolizovať stieranie rozdielov medzi mestami a vidiekom....
O skúsenosti s výrobou a inštaláciou neónov mali záujem aj ZSSR a PĽR.

Bratislavská Poštová ulica a neón nad predajňou hračiek zvanou:Červená čiapočka.A neón na OD Dunaj,Bratislava.

Pražský Automat Koruna,na Václavskom nám.

Inak svetelná reklama patrila k propagačným prostriedkom, zavrhnutým na začiatku 50. rokov ako z dôvodov ideových, tak i technicko-hospodárskych. Ku koncu dekády si však našla v propagácii centralizovanej ekonomiky svoje miesto. 

Po roku 1953 sa centrá českých a slovenských miest, začali pozvoľne meniť.

Jednou z príčin odmietnutia neónu (a svetelnej reklamy vôbec) ako zbytočnej formy propagácie, boli značné prevádzkové náklady:rozsvietenie trubíc plnených neónom alebo argónom vyžadovalo príkon až 6000 V. 

Odmietnutie neónovej reklamy zo začiatku 50 rokov bolo spôsobené ideologickým odmietnutím reklamných svetiel v uliciach západných miest.

Oproti intenzite osvetlenia západoeurópskych výloh, ktorá sa pohybovala okolo 4000 luxov a oslňovala vraj chodcov i motoristov ako svetlomet. Svetelný tok československého reklamného osvetlenia na konci päťdesiatych rokov dosahoval iba jednej desatiny. 

Limitoval ho povolený príkon okolo 45 wattov na m2 výstavnej plochy.

Priaznivé podmienky pre zavádzanie svetelnej reklamy do centrálne riadenej ekonomiky začali oživením hospodárstva po drastickej menovej reforme, ktorá na jar roku 1953 znamenala (okrem iného) koniec dvojitého trhu v socialistickom Československu. 

O rok neskôr nasledovalo vládne opatrenie, ktorým strana nariadila štátnym obchodom vybudovať svetelnú propagáciu a informačnú sieť v krajských mestách.

Nočné ulice Brna a OD Rozkvět....

Na začiatku 60. rokov bolo v celej ČSR okolo 2000 svetelných reklám. 

Vedľa Brna a Prahy bola propagačným svetlom sporadicky osvetlená nočná Bratislava, Plzeň, Pardubice, Karlovy Vary,Hradec Králové, Ostrava, Ústí nad Labem a Gottwaldov.
Niekoľko neónových nápisov, mali tiež Liberec a Teplice.

Pamiatkovo chránené centrá Českých Budějovíc a Olomouca zostalo do sklonku 50 rokov neónom takmer nedotknuté. 

                    

                       Neóny z Domu potravin na Václavskom nám. v Prahe,koniec 50 rokov.

Predajňa hračiek Plzeň,neón na ocelovej sieti.Jednalo sa o meniaci sa neón,

medvedík vyhadzoval loptu do vzduchu....

Československé neóny 50rokov žiarili buď riedkym svetlom zelenej, červenej alebo fialovomodrej farby. 

Svetelná intenzita týchto neónov kolísala: u okrajov slabla a linka reklamného nápisu mala neostré kontúry. Z týchto dôvodov sa neónová reklama po 2. svetovej vojne prestávala v celosvetovom meradle používať. 

Zahraničné neóny boli už v polovici 50 rokov upravované vrstvou žiarivkového pigmentu, ktorý sa naniesol na steny trubice a žiaril po rozsvietení plynu výbojom rovnomerným a intenzívnym svetlom. Táto technológia umožňovala vyrábať až 22 rôznych farebných odtieňov. 

V ČSR sa s výrobou sintrovaných fluorescentných trubíc začalo až v roku 1959.

Farebná rozmanitosť sa československým reklamným pracovníkom zdala zbytočná.

Ideálom socialistickej propagácie bola naopak centralizovaná výroba a distribúcia, ktorá umožnila kontrolu umiestnenia svetelnej reklamy. 

Koncom 50 rokov začal prevádzku nový závod v Chribská,ktorý produkoval blokové písmená typizovaných veľkostí a tvarov.

Životnosť nekrytých trubíc bola obmedzená na maximálne 5000 prevádzkových hodín. Čs.neóny 50-60 rokov navyše trpeli vysokou poruchovosťou.

Rozsvietené fragmenty reklamných nápisov boli terčom kritiky a zdrojom zábavy. 

Vzhľadom k tomu, že finančné prostriedky na údržbu neónov museli byť vopred naplánované, čakali poškodené svetelné reklamy na opravu až do uvoľnenie kapacity výrobného alebo montážneho podniku alebo do chvíle,keď obchodný podnik vyšetril nejakú čiastku na opravu.

Riešenie výloh vo verejnom priestore mesta bolo súčasťou väčšieho celku. Názvy podnikov riešili často len typograficky,výrazným písmom.Veľmi obľúbené boli rôzne scripty,ktr.sklonom písmen evokovali progresivitu. Z technologického hľadiska boli tieto písma vhodné pri realizácii neónových trubíc. Mohli sme sa stretnúť s nápismi typu potraviny, mäso a údeniny, zelenina atď. Štátne podniky v podstate nepotrebovali svoju značku,i keď mnohé z nich ju mali,inak stačil len typ písma, ktorý sa stal symbolom daného sortimentu. V Prahe alebo Bratislave ...bolo jedno, kde sa nachádzate.Stále rovnaké mäso, zelenina atď.

Časť zdroju:Jaromír Balák: Svetelná reklama. Praha, 1962 a časopis Propagace.