Väčšiu galériu k tomuto článku nájdete na našom facebooku:
http://www.facebook.com/media/set/?set=a.429466380401795.120564.153980334617069&type=1
Aké bolo vlastne československé zdravotníctvo?
Tvrdilo sa,že je zadarmo:lieky,nemocnice,operácie,zákroky,vyšetrenia,kúpele,rehabilitácie atď.
Ona pravda bola,že to samozrejme nebolo zadarmo,ale pohodlne sa v tom tvrdení žilo....
Oficiálne bolo tak,že všetky sociálné veci,teda i zdravotníctvo dotoval štát.
No samozrejme vštci sme povinne pracovali a teda aj platili dane....takže všetko išlo aj z našich daní,plus samozrejme štát tiež prispieval.
Všeobecne treba zdôrazniť,že zdravotníctvo,ak je už v akomkoľvek politickom zriadení,je veľmi nákladná záležitosť,takže je to vlastne taká bezodná nádoba do ktr. môže prúdiť akékoľvek množstvo peňazí,tak stále je to málo.
Lesk a bieda čs. zdravotníctva
Čs. zdravotníctvo malo veľké úspechy i veľké medzery.Úspechy slávilo hlavne v detskej medicíne,hlavne prevenciou,očkovaniami a celkovým systémom podchytenia zdravia,vývinu dieťaťa od narodenia až po dospelosť.Pýšili sme sa tým,že československo ako prvá zem zneškodnila detskú obrnu,doviezla Salkovú a Sabinovú vakcínu ktr. celoplošne zaočkovala.Od roku 1960 sa táto choroba nevyskytla.
V roku 1970-80 sa v Československu nevyskytol ani jeden prípad záškrtu a obrny.
Čierný kašel poklesol z 5,5 na 0,5 prípadov na 100 000 obyvateľov.
Na popredných miestach sme boli aj vo veľmi nízkej detskej úmrtnosti.Napr. úmrtnosť kojencov bola v roku 1937 11,7% a v roku 1980 to bolo len 1,84% a novorodenecká bola v roku 1937-4,3% a v roku 1980 to bolo len 1,23%.
Nedokonalosť zas spočívala v zastaralých prístrojoch,neutešenom stave viacerých nemocníc,a dlhoročné stavanie nových,v neveľkých platoch,s ktr. súviselo podplácanie niektorých zdravotníkov,či už naturáliami,alebo peniazmi.
Čs. zdravotníctvo bol jeden velký kolos,ktr. zahrňoval pod svoje krídla od nemocníc,stredisiek,polikliník,kúpelov,stomatológie,červeného kríža,cez záchrannú službu,sanatória,lekárne a distribúciu liečiv,až po laboratória,výskum,univerzity,stredné ZŠ a doškolovacie zariadenia,vydavateľskú činnosť,závody na výrobu zdravotníckej techniky a pomôcok atď.A riadiť takýto kolos prinášalo zo sebou samozrejme aj kopu problémov....
Z histórie
Treba priznať i to,že predvojnový a povojnový stav zdravotníctva bol biedný a že väčšine obyvateľstva nebola zdravotná starostlivosť,lieky a očkovania vôbec dostupné.Že k nej mali prístup akurát majetnejšie vrstvy.A to sa týkalo aj kúpelnej liečby,ktr. bola naozaj len pre bohatých.
A treba si aj uvedomiť,že výskum liečiv a očkovacích látok bol ešte v plienkach....V takejto neutešenej situácii sa nachádzalo nielen československo.Po nástupe nového systému sa situácia radikálne zlepšila k lepšiemu,už len tým,že zdravotná starostlivosť bola zrazu dostupná všetkým,bez rozdielu,to deklaroval zákon č. 103 z roku 1952 a k tomu patril aj zákon o hygienickej a epidemiologickej službe.
Vznikol ústav ČSAV,boli stanovený hlavný odborníci ministerstva zdravotníctva,zriadená zdravotnícká štatistka a výchova,lekárské pohotovosti,farmaceutické závody na výrobu a distribúciu liečiv,čs. červený kríž,boli vydané vyhlášky o zaistení zdrav. starostlivosti v závodoch a na pracoviskách,pre dorast a v telovýchve a športe.Začali vychádzať zdravotnícké noviny a spustili vydavateľskú činnosť.
Čs. ako prvý štát na svete začal v roku 1966 podľa zákona č. 20 hradiť všetkym svojim občanom náklady na zdravotnú starostlivosť od narodenia po smrť.K tomu patrili i náklady na lieky na všetky zdravotné úkony.
V roku 1937 bolo v československu 11 851 lekárov a v r. 1982 ich bolo 49 526.Stredných zdrav. prac. bolo v roku 1953-53 234 a v r. 1982 121 836.
Zdravotnícký pracovníci
Na toto povolanie,s oblubou sa hovorilo-poslanie sa pripravovali budúci lekári na univerzitách v Prahe,Plzni a Hradci Králové-Karlova univerzita všeobecného a detského lekárstva,v Brne to bola univerzita J.E.Purkyně a v Olomouci univerzita Palackého.Na slovensku to bola univerzita J.A.Komenského v Bratislave,Martine a v Košiciach univerzita P.J.Šafárika.
Zdravotné sestry v odboroch všeobecná zdravotná sestra,detská sestra a diétná sestra sa pripravovali na 4 ročných stredných odborných zdravotníckých školách vo viacerých mestách.V československu sa pripravovalo na SZŠ 27 000 poslucháčov v 77 zdravotných školách s 918 triedami-1981.
Budúci farmaceuti sa pripravovali na farmaceutických fakultách v Hradci Králové a v Bratislave.
Doškolovacie zariadenia pre zdravotníckých pracovníkov sa otvorili v roku 1953 v Prahe a v roku 1957 v Trenčíne,neskôr presťahované do Bratislavy.
Čs. lekárská spoločnosť zahŕňala 29 000 lekárov,3000 farmaceutov a 16 000 stredných zdravotných pracovníkov.
Ale celkový počet pracovníkov v zdravotníctve bol v roku 1982: 49 526 lekárov,121 836 stredných zdravotných pracovníkov.
Na jedného lekára pripadalo začiatkom 80 rokov 309 občanov a na 1 lôžko pripadlo 98 pacientov.
Vzdelanie
Vysoké školy pre budúcich lekárov,čiže lekárské fakulty-univerzity sa nachádzali v :
Prahe,Plzni,Hradec Králové-Karlova univerzita pre všeobecné a detské lekárstvo a hygienu
Brno-univerzita J.E.Purkyně,Olomouc-univerzita Palackého,
Bratislava,Martin-univerzita J.A.Komenského,Košice-univerzita P.J.Šafárika
Farmaceutická fakulta bola v Hradci Králové a Bratislave.
Doškolovacie ústavy pre zdravotníckých pracovníkov boli v Prahe od roku 1953 a od roku 1957 v Trenčíne,ktr. sa neskôr presťahovala do Bratislavy.
Stredný zdravotnícký pracovníci sa pripravovali na povolanie všeobecnej,detskej a diétnej sestry na SZŠ,ktr. bolo v republike 77 s 918 triedami,celkovo mali tieto školy 27 000 poslucháčov.
Systém socialistického zdravotníctva v československu
Hlavnými organizačnými jednotkami československého zdravotníctva boli OÚNZ a KÚNZ,čiže okresné a krajské ústavy národného zdravia.Boli do nich zaradené všetky zdravotnícké zariadenia určitého územného celku.
OÚNZ-zahrňovalo:
-okresné hygienické stanice
-NsP 1 typu a samostatné polikliniky s príslušnými obvodnými lekárskými stanicami a poradňami,ďaľej sem patrili lekárne,odborné liečebné ústavy,detské domovy a jasle,oddelenia zdravotnej výchvy a dopravné zdravotné služby.
-NsP 2 typu,vrátane všetkých územných a závodných obvodov,lekárských staníc,ženských a detských poradní, v spádovom území.
KÚNZ:
Zahrňovalo navyše špeciálné služby,ktr. nešli v okresoch zaistiť a ako vrcholné odborné centrum kraja riadil činnosť okresných zariadení,KNsP,liečebné ústavy,zdravotnícké školy,krajské laboratóriá pre kontrolu liečiv,krajské oddelenia zdravotnej výchvy a zariadenia lekárskej služby.
ÚNZ:
Boli riadené príslušnými národnými výbormi.K celému systému ďaĺej patrili LDCH-liečebne dlhodobo chorých,tuberkulózné,respiračné,onkologické a rehabilitačné ústavy,detské ozdravovne,denné a nočné sanatóriá,čs. kúpele,lekárské fakulty a zdravotnícké školy,zariadenia pre doškolovanie zdravotníckých pracovníkov,výskumné ústavy,zdravotné a technické pomôcky pre zdravotníctvo.
Základným,primárným článkom celého systému boli územné,alebo závodné strediská.Bolo ich 5000.
Vo vätších mestách boli ambulancie územných lekárov sústredené do územných polikliník,alebo závodných polikliník.V týchto poliklinikách aj ordinácie odborných lekárov a spoločné liečebno-vyšterovacie zložky.
Polikliniky boli napojené na nemocnice a toto spojenie bolo označované skratkou NsP-nemocnica s poliklinikou.
Nemocnice:
Základná NsP tzv. 1 typu:
Bola v každom väčšom meste a v ČSSR ich bolo spolu 117 a mali viac ako 30 000 lôžok.
Mali 4 hlavné oddelenia:Interné,chirurgické,gynekologicko-pôrodnícké a detské.
NsP 2 typu:
Slúžili pre spádové územie s 150 000-200 000 obyvateľmi.Nachádzali sa v 72 mestách ČSSR a spolu zahrňovali 53 000 lôžok.
NsP 3 typu:
Zaisťovali najšpecializovanejšiu starostlivosť.Boli určené pre okruh 1-2,5 000 000 obyvateľov a spolu disponovali 34 000 lôžkami.
Boli to krajské a fakultné nemocnice,celkovo ich v ČSSR bolo 27.
Pod tieto NsP patrili ešte aj odborné liečebné ústavy,kde boli špeciálné pracoviska,JIS,ARO a koronárné jednotky.
Detské zdravotníctvo
V roku 1979 bolo v ČSSR 1811 detských ambulancií v obvodoch,2449 poradní,384 detských oddelení v poliklinikách,204 pediatrických oddelení s 13 000 lôžkami v nemocniciach,34 ozdravovní,74 kojeneckých ústavou a detských domovou,1895 jaslí s viac ako 82 000 miestami.
Zdravotníctvo pre ženy a rodinu
V roku 1982 bolo v ČSSR 410 ženských oddelení na poliklinikách a 216 oddelení v nemocniciach s 16 149 lôžkami.V obvodoch bolo 1466 gynekologických ambulancií.
Štát v roku 1981 vyplatil na prídavkoch na deti 12,2 miliardy Kčs,na materských 1,1 miliardy a na štátných príspevkoch a k pôžičkam mladých manželov bolo vyplatených 615 000 000 Kčs.
Osvetová činnosť
Konala sa formou rôzných besied v závodoch a na školách,v zdravotníckých kurzoch,súťažiach.
Edičnou činnosťou-zdravotníctvo malo svoje nakladateľstvo,kde vydávali odborné a propagačné a osvetové publikácie,ale aj letáky a plagáty.
Bolo to Avicenum Praha a Osveta Martin.
Ďaľej tu bolo ešte odborné vydavateľstvo akadémie vied -SAV a ČSAV.
Zdravotnícký priemysel
Rozdiel medzi vtedajším a dnešným zdravotníctvom bol aj v tom,že až tri štvrtiny všetkých zdravotníckých prístrojov v ÚNZ bolo vyrobených v ČSSR.
23% bolo dovezených zo socialistického tábora a 5% z kapitalistickej cudziny.
Československý výrobcovia pre zdravotníctvo
Výskumný ústav lekárskej bioniky v Brne a v Bratislave-vývoj nových zdravotníckých prístrojov.
Chirana Praha a Piešťany vyrábali odborné prístroje ako rontgenty,zubárské,vyšetrovacie a operačné prístroje a zdravotnícké pomôcky,ako rukavice,striekačky,ihly,operačné nástroje,emitné misky atď.
Tesla Valašské Meziříčí vyrábala elektrické prístroje a kardiostimulátory
SPOFA:
http://www.facebook.com/media/set/?set=a.429466380401795.120564.153980334617069&type=1
Aké bolo vlastne československé zdravotníctvo?
Tvrdilo sa,že je zadarmo:lieky,nemocnice,operácie,zákroky,vyšetrenia,kúpele,rehabilitácie atď.
Ona pravda bola,že to samozrejme nebolo zadarmo,ale pohodlne sa v tom tvrdení žilo....
Oficiálne bolo tak,že všetky sociálné veci,teda i zdravotníctvo dotoval štát.
No samozrejme vštci sme povinne pracovali a teda aj platili dane....takže všetko išlo aj z našich daní,plus samozrejme štát tiež prispieval.
Všeobecne treba zdôrazniť,že zdravotníctvo,ak je už v akomkoľvek politickom zriadení,je veľmi nákladná záležitosť,takže je to vlastne taká bezodná nádoba do ktr. môže prúdiť akékoľvek množstvo peňazí,tak stále je to málo.
Lesk a bieda čs. zdravotníctva
Čs. zdravotníctvo malo veľké úspechy i veľké medzery.Úspechy slávilo hlavne v detskej medicíne,hlavne prevenciou,očkovaniami a celkovým systémom podchytenia zdravia,vývinu dieťaťa od narodenia až po dospelosť.Pýšili sme sa tým,že československo ako prvá zem zneškodnila detskú obrnu,doviezla Salkovú a Sabinovú vakcínu ktr. celoplošne zaočkovala.Od roku 1960 sa táto choroba nevyskytla.
V roku 1970-80 sa v Československu nevyskytol ani jeden prípad záškrtu a obrny.
Čierný kašel poklesol z 5,5 na 0,5 prípadov na 100 000 obyvateľov.
Na popredných miestach sme boli aj vo veľmi nízkej detskej úmrtnosti.Napr. úmrtnosť kojencov bola v roku 1937 11,7% a v roku 1980 to bolo len 1,84% a novorodenecká bola v roku 1937-4,3% a v roku 1980 to bolo len 1,23%.
Nedokonalosť zas spočívala v zastaralých prístrojoch,neutešenom stave viacerých nemocníc,a dlhoročné stavanie nových,v neveľkých platoch,s ktr. súviselo podplácanie niektorých zdravotníkov,či už naturáliami,alebo peniazmi.
Čs. zdravotníctvo bol jeden velký kolos,ktr. zahrňoval pod svoje krídla od nemocníc,stredisiek,polikliník,kúpelov,stomatológie,červeného kríža,cez záchrannú službu,sanatória,lekárne a distribúciu liečiv,až po laboratória,výskum,univerzity,stredné ZŠ a doškolovacie zariadenia,vydavateľskú činnosť,závody na výrobu zdravotníckej techniky a pomôcok atď.A riadiť takýto kolos prinášalo zo sebou samozrejme aj kopu problémov....
Z histórie
Treba priznať i to,že predvojnový a povojnový stav zdravotníctva bol biedný a že väčšine obyvateľstva nebola zdravotná starostlivosť,lieky a očkovania vôbec dostupné.Že k nej mali prístup akurát majetnejšie vrstvy.A to sa týkalo aj kúpelnej liečby,ktr. bola naozaj len pre bohatých.
A treba si aj uvedomiť,že výskum liečiv a očkovacích látok bol ešte v plienkach....V takejto neutešenej situácii sa nachádzalo nielen československo.Po nástupe nového systému sa situácia radikálne zlepšila k lepšiemu,už len tým,že zdravotná starostlivosť bola zrazu dostupná všetkým,bez rozdielu,to deklaroval zákon č. 103 z roku 1952 a k tomu patril aj zákon o hygienickej a epidemiologickej službe.
Vznikol ústav ČSAV,boli stanovený hlavný odborníci ministerstva zdravotníctva,zriadená zdravotnícká štatistka a výchova,lekárské pohotovosti,farmaceutické závody na výrobu a distribúciu liečiv,čs. červený kríž,boli vydané vyhlášky o zaistení zdrav. starostlivosti v závodoch a na pracoviskách,pre dorast a v telovýchve a športe.Začali vychádzať zdravotnícké noviny a spustili vydavateľskú činnosť.
Čs. ako prvý štát na svete začal v roku 1966 podľa zákona č. 20 hradiť všetkym svojim občanom náklady na zdravotnú starostlivosť od narodenia po smrť.K tomu patrili i náklady na lieky na všetky zdravotné úkony.
V roku 1937 bolo v československu 11 851 lekárov a v r. 1982 ich bolo 49 526.Stredných zdrav. prac. bolo v roku 1953-53 234 a v r. 1982 121 836.
Zdravotnícký pracovníci
Na toto povolanie,s oblubou sa hovorilo-poslanie sa pripravovali budúci lekári na univerzitách v Prahe,Plzni a Hradci Králové-Karlova univerzita všeobecného a detského lekárstva,v Brne to bola univerzita J.E.Purkyně a v Olomouci univerzita Palackého.Na slovensku to bola univerzita J.A.Komenského v Bratislave,Martine a v Košiciach univerzita P.J.Šafárika.
Zdravotné sestry v odboroch všeobecná zdravotná sestra,detská sestra a diétná sestra sa pripravovali na 4 ročných stredných odborných zdravotníckých školách vo viacerých mestách.V československu sa pripravovalo na SZŠ 27 000 poslucháčov v 77 zdravotných školách s 918 triedami-1981.
Budúci farmaceuti sa pripravovali na farmaceutických fakultách v Hradci Králové a v Bratislave.
Doškolovacie zariadenia pre zdravotníckých pracovníkov sa otvorili v roku 1953 v Prahe a v roku 1957 v Trenčíne,neskôr presťahované do Bratislavy.
Čs. lekárská spoločnosť zahŕňala 29 000 lekárov,3000 farmaceutov a 16 000 stredných zdravotných pracovníkov.
Ale celkový počet pracovníkov v zdravotníctve bol v roku 1982: 49 526 lekárov,121 836 stredných zdravotných pracovníkov.
Na jedného lekára pripadalo začiatkom 80 rokov 309 občanov a na 1 lôžko pripadlo 98 pacientov.
Vzdelanie
Vysoké školy pre budúcich lekárov,čiže lekárské fakulty-univerzity sa nachádzali v :
Prahe,Plzni,Hradec Králové-Karlova univerzita pre všeobecné a detské lekárstvo a hygienu
Brno-univerzita J.E.Purkyně,Olomouc-univerzita Palackého,
Bratislava,Martin-univerzita J.A.Komenského,Košice-univerzita P.J.Šafárika
Farmaceutická fakulta bola v Hradci Králové a Bratislave.
Doškolovacie ústavy pre zdravotníckých pracovníkov boli v Prahe od roku 1953 a od roku 1957 v Trenčíne,ktr. sa neskôr presťahovala do Bratislavy.
Systém socialistického zdravotníctva v československu
Hlavnými organizačnými jednotkami československého zdravotníctva boli OÚNZ a KÚNZ,čiže okresné a krajské ústavy národného zdravia.Boli do nich zaradené všetky zdravotnícké zariadenia určitého územného celku.
OÚNZ-zahrňovalo:
-okresné hygienické stanice
-NsP 1 typu a samostatné polikliniky s príslušnými obvodnými lekárskými stanicami a poradňami,ďaľej sem patrili lekárne,odborné liečebné ústavy,detské domovy a jasle,oddelenia zdravotnej výchvy a dopravné zdravotné služby.
-NsP 2 typu,vrátane všetkých územných a závodných obvodov,lekárských staníc,ženských a detských poradní, v spádovom území.
KÚNZ:
Zahrňovalo navyše špeciálné služby,ktr. nešli v okresoch zaistiť a ako vrcholné odborné centrum kraja riadil činnosť okresných zariadení,KNsP,liečebné ústavy,zdravotnícké školy,krajské laboratóriá pre kontrolu liečiv,krajské oddelenia zdravotnej výchvy a zariadenia lekárskej služby.
ÚNZ:
Boli riadené príslušnými národnými výbormi.K celému systému ďaĺej patrili LDCH-liečebne dlhodobo chorých,tuberkulózné,respiračné,onkologické a rehabilitačné ústavy,detské ozdravovne,denné a nočné sanatóriá,čs. kúpele,lekárské fakulty a zdravotnícké školy,zariadenia pre doškolovanie zdravotníckých pracovníkov,výskumné ústavy,zdravotné a technické pomôcky pre zdravotníctvo.
Základným,primárným článkom celého systému boli územné,alebo závodné strediská.Bolo ich 5000.
Vo vätších mestách boli ambulancie územných lekárov sústredené do územných polikliník,alebo závodných polikliník.V týchto poliklinikách aj ordinácie odborných lekárov a spoločné liečebno-vyšterovacie zložky.
Polikliniky boli napojené na nemocnice a toto spojenie bolo označované skratkou NsP-nemocnica s poliklinikou.
Nemocnice:
Základná NsP tzv. 1 typu:
Bola v každom väčšom meste a v ČSSR ich bolo spolu 117 a mali viac ako 30 000 lôžok.
Mali 4 hlavné oddelenia:Interné,chirurgické,gynekologicko-pôrodnícké a detské.
NsP 2 typu:
Slúžili pre spádové územie s 150 000-200 000 obyvateľmi.Nachádzali sa v 72 mestách ČSSR a spolu zahrňovali 53 000 lôžok.
NsP 3 typu:
Zaisťovali najšpecializovanejšiu starostlivosť.Boli určené pre okruh 1-2,5 000 000 obyvateľov a spolu disponovali 34 000 lôžkami.
Boli to krajské a fakultné nemocnice,celkovo ich v ČSSR bolo 27.
Pod tieto NsP patrili ešte aj odborné liečebné ústavy,kde boli špeciálné pracoviska,JIS,ARO a koronárné jednotky.
Detské zdravotníctvo
V roku 1979 bolo v ČSSR 1811 detských ambulancií v obvodoch,2449 poradní,384 detských oddelení v poliklinikách,204 pediatrických oddelení s 13 000 lôžkami v nemocniciach,34 ozdravovní,74 kojeneckých ústavou a detských domovou,1895 jaslí s viac ako 82 000 miestami.
Zdravotníctvo pre ženy a rodinu
V roku 1982 bolo v ČSSR 410 ženských oddelení na poliklinikách a 216 oddelení v nemocniciach s 16 149 lôžkami.V obvodoch bolo 1466 gynekologických ambulancií.
Štát v roku 1981 vyplatil na prídavkoch na deti 12,2 miliardy Kčs,na materských 1,1 miliardy a na štátných príspevkoch a k pôžičkam mladých manželov bolo vyplatených 615 000 000 Kčs.
Osvetová činnosť
Konala sa formou rôzných besied v závodoch a na školách,v zdravotníckých kurzoch,súťažiach.
Edičnou činnosťou-zdravotníctvo malo svoje nakladateľstvo,kde vydávali odborné a propagačné a osvetové publikácie,ale aj letáky a plagáty.
Bolo to Avicenum Praha a Osveta Martin.
Ďaľej tu bolo ešte odborné vydavateľstvo akadémie vied -SAV a ČSAV.
Zdravotnícký priemysel
Rozdiel medzi vtedajším a dnešným zdravotníctvom bol aj v tom,že až tri štvrtiny všetkých zdravotníckých prístrojov v ÚNZ bolo vyrobených v ČSSR.
23% bolo dovezených zo socialistického tábora a 5% z kapitalistickej cudziny.
Československý výrobcovia pre zdravotníctvo
Výskumný ústav lekárskej bioniky v Brne a v Bratislave-vývoj nových zdravotníckých prístrojov.
Chirana Praha a Piešťany vyrábali odborné prístroje ako rontgenty,zubárské,vyšetrovacie a operačné prístroje a zdravotnícké pomôcky,ako rukavice,striekačky,ihly,operačné nástroje,emitné misky atď.
Tesla Valašské Meziříčí vyrábala elektrické prístroje a kardiostimulátory
V roku 1983 odovzdali do užívania prvé zariadenie počítačovej tomografie (CT) na Slovensku a 3. v ČSSR.
Prvé pracovisko vzniklo ako združené pracovisko Výskumného ústavu lekárskej bioniky a Ústavu národného zdravia a nachádzalo sa v areáli Nemocnice akademika L. Dérera na bratislavských Kramároch.
Výrobcovia očnej optiky a protetických pomôcok boli Ergon a Protetika Bratislava.
Lieky a priemysel
Čs. výskum zaisťovali farmakologické ústavy ČSAV a SAV,ústav organickej chémie a biochémie.
Kontrolu liećiv zabezpečoval štátný ústav pre kontrolu liečiv v Prahe a Bratislave.
Monopolný výrobca čs. liekov bola SPOFA.
Podnik tvorili 4 výskumné ústavy pre farmáciu a biochémiu v Roztokách a na slovensku to bol výskumný ústav liečiv,biotransformácií a veterinárných liečiv.
Cca. 1 tretinu liekov sme vyvážali do sveta.Mali sme veľmi úspešný výskum,ktr. využívali aj vo svete.
Zahrňoval pod seba 12 výrobných podnikov.
-Léčiva Praha,Dental Praha,Chemofarma Ústí,Farmakon Olomouc,Galena opava,Biotika Slovenská Ľupča.Imuna Šarišské Michaľany,Slovakofarma Hlohovec a podniky na spracovanie liečivých rastlín.
V roku 1980 vyrábali tieto podniky 3000 registrovaných liekov.
Očkovacie látky a séra vyrábal n.p. Velaz.
V roku 1979 vyrobil čs. farmaceutický priemysel pre čs. zdravotníctvo lieky za 1,5 miliardy Kčs.Z toho sme do soc. krajín vyviezli lieka v hodnote 424 000 000 Kčs a do kapitalistickej cudziny za 557 000 000 Kčs.
K úspešným pôvodným čs. liekom patrili napr. psychofarmaká,na krvný obeh-Trimepranol,protizáplové látky-Ketofenylbutazon a Benetazon,polysyntetické penicilíny na stafylokokové infekcie,cytostatiká a námelové alkaloidy.
Československo malo veľkú sieť pre kontrolu účelovej farmakoterapie a mali sme jedny z najprísnejších noriem na výrobu liekov na svete!
Zdravotnícké zásobovanie zabezpečovala n.p.Medika
Väčšia fotogaléria čs. zdravotníctva bude na našom Facebooku,už čoskoro.
http://www.facebook.com/pages/Soc%C3%ADk-style/153980334617069
http://www.facebook.com/pages/Soc%C3%ADk-style/153980334617069
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára