Letné kúpaliská : časť 1,Bratislava

Leto na Tehelku ...

K letu neodmysliteľne patria kúpaliská.

A ja zaspomínam na tie,ktoré sme všetci milovali.

Podaktoré fungujú dodnes,no väčšinou už je to tam pozmenené a i atmosféra už je iná ...

Začnem s týma,ktoré dôverne roky poznám už od detstva: Kúpaliskami Tehelné pole a Matador v Bratislave.

Pridala som do tejto časti i kúpalisko Delfín,vraj tam bývala veľmi studená voda ...

Kúpalisko Tehelné Pole v Bratislave má za sebou 75 sezón!

Ľudovo zvané Tehelko,vzniklo vlastne vďaka vojne. 

Keď totiž Petržalka a s ňou aj Lido pripadlo nemeckej Tretej ríši.

Bratislavčania prišli o možnosť sa kúpať. 

Tehelné pole začali stavať už v roku 1938 na pozemkoch, kde bol kedysi cintorín pre mestskú chudobu, dokončili ho o rok. 

Komplex kúpaliska navrhli architekti Ján Štefanec a Alojz Daríček, pôvodne s hlavnou vstupnou budovou s pokladňami, šatňami, terasami a ďalším zázemím a kúpací (dnes stredný) bazén. 

Rýchlo sa však rozvíjalo, v roku 1943 už malo tri bazény. 

Neskôr, až v roku 1947 z dôvodu pretekania a netesnenia stien, bol odovzdaný plavecký veľký bazén s tribúnami,ktorý spĺňal olympijské parametre. A ešte neskôr pribudol aj detský bazén a pieskovisko. 

                                 Plavčík Slovenského Červeného kríža. Na Tehelnom poli,Ladislav Vöröš

Letecký pohľad na Tehelko: Veľký bazén s ochozami a 10m skokanskou vežou.

1958

1958

1952-53

1952

1990

Kúpalisko Matador,Bratislava

Kúpalisko Matador prezývané tiež "Matadorka" bolo vybudované v roku 1963 v bratislavskej mestskej časti Petržalka. Kúpalisko bolo vybudované v akcii „Z“ v roku 1963. Zriaďovateľom bola Telovýchovná jednota Iskra Matador z neďalekej chemickej  fabriky Matador.
Teplotu vody zabezpečovala para z tohto závodu. Malo kapacitu 4000 ľudí a často bolo preplnené.
Bolo tu usporiadaných niekoľko významných medzinárodných športových podujatí v plávaní a vodných športov. Kúpalisko malo olympijské parametre.
Dňa 7.augusta 1963 sa tu konali Medzinárodné majstrovstvá Slovenska v plávaní,7.augusta 1965 medzinárodné preteky o Veľkú cenu Bratislavy  za účasti pretekárov z Poľska, Maďarska, Rumunska, Španielska, Bulharska, NDR, NSR, Švajčiarska, Juhoslávie a československých pretekárov. 
Kúpalisko Matador sa tešilo mimoriadnej obľúbenosti. Svedčí o tom veľké množstvo návštevníkov, pre ktorých bolo treba neraz otvárať bránu na vedľajšie futbalové ihrisko, aby sa všetci mali kam zložiť. Po roku 1989 závod Matador zanikol a telovýchovná jednota sa premenovala na Miestny športový klub Iskra Petržalka.

6. júla 1968

1964

Medzinárodné majstrovstvá Slovenska v plávaní,7.augusta 1965 medzinárodné preteky o Veľkú cenu Bratislavy 

Kúpalisko Delfín,Bratislava

Ružinovské kúpalisko Delfín vzniklo na rozhraní sídlisk Miletičova a Ružová dolina v 50. rokoch minulého storočia. Jeho autorom a hlavným projektantom bol uznávaný architekt Karol Paluš, ktorý spolupracoval s architektmi Hrivňákom a Kočím. Pôvodný projekt Delfína pochádza z roku 1957, jeho areál tvoril bazén a jedno podlažná budova rozdelená na zázemie kúpaliska a reštauračnú časť. Neskôr bol projekt prepracovaný a areál postavený do dnešnej podoby.

Samotná výstavba Delfína prebiehala v rokoch 1960-1961. Na kúpalisku sa nachádzal veľký 50-metrový bazén, malý detský kruhový bazén a spomínaná budova. Plánované boli ešte dve volejbalové ihriská. Budovu dodnes tvoria dve terasou prepojené časti. V jednej sa nachádza reštaurácia a bufet, v druhej k bazénu orientovanej časti je situovaný výcvikový bazén so saunou, šatne, toalety a sušiarne. Strecha budovy slúžila ako otvorená terasa na opaľovanie a pre vonkajšie sedenie bufetu a reštaurácie. V minulosti sa počítalo tiež s priestormi pre lekáreň, holiča, pedikúru a manikúru, kozmetiku a maséra. Dnes kúpalisko Delfín ponúka svojim návštevníkom okrem troch bazénov – plaveckého, detského a bazéna s atrakciami aj ihrisko, masáže a fínsku či parnú saunu.

29. júla 1974 

Letecký pohľad na Ružovú dolinu a kúpalisko Delfín

pokračovanie na budúce ...

Československé detstvo: časť 1

© 2010 SOCIKSTYLE BLOG Všetky práva vyhradené. Použitie textu a fotografií z tejto stránky je možné len po mojom predchádzajúcom súhlase.

U detí je dobré to,že svet vnímajú inak ako dospelí a majú iné priority a tak to čo sa deje mimo ich detského sveta sa ich netýka. 
A tak je to správne.

Aké bolo detstvo v Československu?

Pre každého určite iné a predsa rovnaké...
Akýkoľvek systém panuje,záleží hlavne na rodine. Nebudeme sa primárne zaoberať politikou,ktorá samozrejme zasahovala  naše vtedajšie životy (inak,zasahuje stále aj v dnešnej dobe...)
Budeme sa teda tejto téme venovať dľa možnosti apoliticky...
Od toho sú tu iné weby,ktr. sa zaoberajú touto témou.
I keď musím pripomenúť,že politike,resp. systému v ktr. sa sledovaná téma ocitá nemôžeme tak úplne obísť a oddeliť ju.
U väčšiny ľudí,známych,kamarádov,rodiny sa stretávame s názorom,že detstvo v socialistickom československu bolo pre nich šťastné a radi na neho spomínajú a ba čo viac,sú šťastní,že svoje detstvo prežili tu a v tom čase.
Je to dané tým,že sme boli deti.
Politika,ani systém nás nezaujímal. Mali sme svoj detský svet a našimi istotami boli naši rodičia.

ČSSR malo vypracovaný svoj sociálny systém,ktr. zasahoval do všetkých oblastí spoločnosti a týkalo sa to samozrejme aj detí.

Keď sme sa narodili....

Československé mamičky chodili všetky rodiť do nemocnice,ktorá im náležala vrámci obvodu.
Pôrod bol štandardnou záležitosťou,bez rozdielov. Nebola žiadna iná,alternatívna možnosť.
Ale mamičky ani nerozmýšľali,že by to mohlo byť aj inak.
Neboli žiadne alternatívne spôsoby pôrodu,či starostlivosti.
Je pravda,že v tej dobe tieto záležitosti boli v plienkach i na západe.

Keď sme prišli na svet hneď nás mame zobrali a uložili medzi ostatných na novorodenecké odd. a priniesli nás mamám iba v čase kojenia.
Dostali sme všetci na ruku šnúrku s plastovým kolieskom na ktorom bola číslica,dostali sme povinné očkovania,s ktorými sa tak naše zdravotníctvo pýšilo,že takto vymietli epidémie záškrtu,čierneho kašľa,tuberkulózy a detskej obrny.
Je pravda,že choroby,ktoré sa u nás nevyskytli 40 rokov sa znova v poslednej dobe začali vyskytovať... Už nie sú povinné očkovania...
Dnes sa diskutuje,či dať svoje dieťa očkovať,či nie. Vtedy sa nediskutovalo.
Bolo to prikázané zákonom,inak ste ohrozovali zdravie a život svojho dieťaťa.
Československé zdravotníctvo bolo úspešné aj v boji proti vrodeným vývojovým vadám a starostlivosťou o deti od najútlejšieho veku,a to napríklad v rekreačných zariadeniach,liečebniach,zotavovniach,rehabilitačných ústavoch,detských domovoch,jasliach atď.

Trocha detskej štatistiky:

V roku 1979 bolo v ČSSR 1811 detských ambulancií, 2449 poradní, 384 detských oddelení na poliklinikách, 204 pediatrických oddelení s takmer 13 000 lôžkami v nemocniciach, 34 ozdravovní, 74 detských domovou a kojeneckých ústavou, 1895 jaslí s viac než 82 000 miestami.
V roku 1980 bolo v ČSSR 4660 detských a dorastových lekárov a 26 350 detských sestier.

Rokmi sa menilo aj nazeranie napríklad na to,ako sa má novorodenec viazať do perinky.
Pôvodne sa dávali novorodencom ruky pozdĺž tela,zabalené do perinky,neskôr sa od tohto spôsobu upustilo.
V 50.rokoch sa zas napríklad preferovalo,že dieťa je dobré kojiť umelou výživou,neskôr sa našťastie od tohto bludu ustúpilo.

 

Vítanie nových občanou na MNV suplovalo  voľakedajší krst v kostole....

Očkovania

Proti tuberkulóze: patrilo medzi základné očkovania a to najskôr v 4 dni od narodenia a najneskôr v 6 týždni po narodení. / a potom v dospelosti: 18,25,30 rokov/.
Ďalšie opakovanie tohto očkovania nastalo v 1 a 8 ročníku základnej školy.
Proti záškrtu,tetanu a čiernemu kašľu: očkovalo sa dieťa od začiatku 9 týždňa,aby posledná dávka bola aplikovaná skôr,než skončil 1 rok života dieťaťa. Podávalo sa v 3 dávkach.
Preočkovanie sa uskutočňovalo v 3 roku dieťaťa a v 1 triede základnej školy.
Zvlášť proti tetanu sa očkovalo ešte v 8 triede základnej školy a potom každý 10 rok.
Očkovanie proti pravým kiahňiam /variola/: robievalo sa v 6-8 mesiaci dieťaťa.
Preočkovávalo sa v 2 a 7 roku základnej školy.
Očkovanie proti osýpkam /morbilly/: základné očkovanie sa robilo 2 dávkami.
Prvá injekcia sa podávala v 10 mesiaci a druhá dávka za 2-6 mesiacov.
Preočkovanie nariaďoval len hlavný hygienik SSR/ČSR.
Očkovanie proti detskej obrne /poliomyelitis/: základné očkovanie sa robilo u detí jednorázovo na celom území SSR a ČSR.

Na prechádzke v detských jasliach... deti tu boli oblečené v rovnošate...

Detské jasle

Skoro v každej dedine, každom meste,v každom obvode,na každom sídlisku bolo niekoľko jaslí a škôlok.
Dnes to znie ako sci fi,ale bolo to tak.
V jasliach sa o deti vo veku 6 mesiacov,až do 3 rokov starali detské zdravotné sestry,ktoré boli oblečené vo svojich sesterských zdravotníckych uniformách.
Detské jasle totižto patrili pod rezort zdravotníctva.
V miestach,kde jasle neboli sa príjimali do materskej školy už deti od 2 rokov.
V jasliach bol pevne stanovený režim,ktorý odpovedal zdravotníckym normám ČSSR,tak isto i detská strava.

Bol tu stanovený harmonogram hier,odpočinku,stravy.
Jasle sa otvárali skoro ráno,o 07:00hod. ,niekde aj skôr a pre deti ste si mali prísť najneskôr do 17:00hod.
Otváracie hodiny sa odvíjali od práce matiek.
Tá v socializme začínala väčšinou o 06:00-07:00hod. a trvala do tej 15:00-16:00hod.
Samozrejme záležalo o akú prácu išlo a veľa žien pracovalo aj na smeny.
Detské jasle neboli povinné,veľa detí bolo s matkou,alebo babičkou doma.
V roku 1979 bolo v ČSSR 1895 detských jaslí s viac ako 82 000 miestami.
I napriek veľkému počtu jaslí v ČSSR,ich bolo nedostatok a o miesto v jasliach sa
uchádzalo cca 38 000 čakateliek.
Hlavne v 70 rokoch bol veľký babyboom a toto bol jeho následok....

Materské školy (MŠ)

MŠ navštevovali deti od 3-6 rokov. Neboli povinné,ale väčšina rodičov ich využívala.
MŠ plnila a pedagogické a sociálne poslanie.
Základným typom predškolského zariadenia bola celodenná prevádzka.
Existovali aj internáte MŠ-ľudovo zvané celotýždenné škôlky.
MŠ zriaďovali národné výbory,závody,alebo družstevné organizácie.
Do MŠ boli prijímané len zdravé deti.
Program bol pevný a zahrňoval pedagogicko-výchovnú časť,teda predškolská výchova:
logické hry,výtvarná,hudobná,tvorivá výchova a šport.
Po obede bol povinný odpočinok,deti mali spať.
Voľná časť dňa: pod ňu spadali hry,pobyt vonku-v prírode,väčšinou na vlastnom ihrisku.
Strava detí: bola stanovená podla noriem,výživových tabuliek pre danú vekovú skupinu.
Delila sa na desiatu,obed a olovrant.
MŠ poriadala i kultúrne akcie: kino,bábkové divadlo,karneval,detské besiedky-vianoce,MDŽ.
Raz za rok u starších detí sa poriadala aj škôlka v prírode,na 2 týždne,hlavne pre deti z veľkých miest,ako ozdravná akcia.
MŠ úzko spolupracovali napríklad s logopédmi,oftalmológmi,ortopédmi a psychologickými poradňami.
V roku 1975 bolo v ČSSR 8708 MŠ,z toho 5887 v ČSR a 2821 v SSR.
V ČSSR dochádzalo v roku 1975 436 597 detí,z toho 295 003 v ČSR a 141 576 v SSR.

 

V škôlke bolo plno hračiek i didaktických pomôcok...

Podpora štátu

Podpora pri narodení dieťaťa:

Jednorázový príspevok 2000Kčs u dvojčiat 4000Kčs atď.
Mladé manželstvá si mohli požiadať o štátnu pôžičku na získanie bytu a jeho zariadenie,dlžná čiastka sa im znižovala po narodení dieťaťa o tzv. štátny príspevok.

Ženy mali nárok na 26 týždňov materskej dovolenky,ktoré začínali zvyčajne 4 týždne pred očakávaným pôrodom.
Behom tohto obdobia sa matke vyplácalo 90% čistého platu.
Pri narodení dvojčiat sa poskytovala dovolenka na čas 35 týždňov a táto istá doba sa poskytovala aj osamelým ženám - nevydatým,ovdoveným,rozvedeným.
V tej dobe to bola najdlhšia doba materskej dovolenky na svete,druhé bolo Švédsko,kde bola 26 týždňov poskytovaná matkám dvojčiat,pri jednom dieťati to bolo menej.
Na požiadanie bol zamestnávateľ povinný udeliť neplatenú materskú dovolenku až do 2 roku veku dieťaťa.
Počas tejto doby matka dostávala materský príspevok a po skončení tejto doby musel zamestnávateľ prijať ženu na pôvodne miesto - pracovisko.
Podmienkou materského príspevku bolo,aby žena pravidelne navštevovala lekára.
Materský príspevok bol 500 Kčs mesačne pri jednom dieťati do 2 rokov,pri dvoch to bolo 800 Kčs,pri troch 1200 Kčs.
Ženy,ktoré mali dieťa mladšie ako 1 rok nesmeli pracovať v nočných smenách a nesmeli pracovať v nadčasoch.
Existovali mnohé ďalšie výhody a ustanovenia.
Prídavky na deti činili mesačne 90 Kčs,pri jednom dieťati,pri dvoch 330 Kčs,pri troch 880 Kčs,pri štyroch 1030 Kčs a pri každom ďalšom to bolo o 240 Kčs.
Ak išlo o nezaopatrené,alebo invalidné dieťa,bol tam ešte príplatok 150 Kčs.
Nezaopatrené dieťa sa mohlo považovať dieťa až do 26 rokov veku,ak nemalo vlastný príjem.

Didaktické a voľné hry v materskej škôlke.

Každá škôlka,jasle,sídlisko mali svoje detské ihrisko,kde nesmeli chýbať hojdačky....



1979 Medzinárodný rok dieťaťa

Bol vyhlásený rezolúciou OSN.
OSN na svojom 31 zasadaní prerokovalo situáciu o postavení detí vo svete.
Viedla ho k tomu skutočnosť,že ešte aj v tej dobe sú miliónom detí odpierané základné práva:
Právo na život,nedostatok stravy a výživy,bez vzdelania,sú obeťami vojen,chorôb,rasizmu,trpia pre svoj pôvod,vieru,alebo pohlavie.
Keď si to tak uvedomíme,veľa sa za tú dobu nezmenilo.....bohužiaľ.

Socialistická žena-matka

V tejto dobe ženy nemali toľko možností a vymožeností,ako dnes.
Síce skoro každé dieťa bolo zaopatrené v jasliach,alebo škôlke,ale inak to mali naše matky a babičky rozhodne ťažšie.
Nebol taký výber detského oblečenia,kozmetiky a strava sa prevažne pripravovala hlavne doma,pretože okrem Sunaru,kaše,pudingov,detskej výživy,Granka,Miláčika,či Pribináčika sa u nás detské polotovary,alebo hotová strava nedali kúpiť,respektíve sa ešte nevyrábali.
Čo síce vôbec deťom nebolo na škodu ba naopak,ale matky mali o to viac práce a zabralo im to viac času,ako dnes.
Nemali ani umývačky riadov a jednorázove plienky.
Len si predstavte,čo dalo roboty,len s takými plienkami... Namáčať,vyprať,vyvárať,vyžehliť... a to len plienky.
Okrem toho v tejto dobe sa vo väčšine rodín ešte dodržovala segregácia práce na ženskú a mužskú a tak žena - matka po návrate z práce ovešaná taškami-nákupmi,vyzdvihla deti zo škôlky,či školy.
Potom sa vrhla na druhú smenu v domácich prácach: variť,prať,žehliť,postarať sa o deti a manžela.
A väčšina žien i napriek tomuto to všetko stíhala...
Ako to všetko vlastne stíhali,keď dnes ženy nestíhajú? Pritom to majú v mnohých smeroch uľahčené.
A ešte si musíme uvedomiť aj to,že vtedy ženy mali viac detí,ako dnes.Bežne 2-4,ale aj viac...

Detský svet...

Ako som už spomínala mamičky to v tej dobe nemali ľahké a to ani z hľadiska výrobkov pre starostlivosť o dieťa.
Dnes je to až neuveriteľné pri tej záplave všemožnej kozmetiky z celého sveta... kvalitnej,ale bohužiaľ aj nekvalitnej.
Na margo toho treba napísať,že kozmetika a drogéria bola v Československu kvalitná a boli na ňu stanovené prísne normy, ktoré sa museli dodržovať.
Hračiek,tých bolo dosť a Československo ich vyrábalo v hojnom počte a pestrej palete - tomu sa venujem v iných článkoch na blogu.

PLASTOVÉ,GUMENNÉ A NAFUKOVACIE HRAČKY ČSSR: 

http://socikstyle.blogspot.cz/2011/07/plastovegumenne-nafukovacie-hracky-cssr.html
PLYŠOVÉ HRAČKY:
http://socikstyle.blogspot.cz/2011/07/plysove-hracky-cssr.html
ČS DIEVČENSKÉ HRAČKY:
http://socikstyle.blogspot.cz/2011/06/hracky-cssr-c3dievcenske-hracky-cssr.html
BÁBIKY:
http://socikstyle.blogspot.cz/2011/06/hracky-cssr-babiky.html
ČS CHLAPČENSKÉ HRAČKY:
http://socikstyle.blogspot.cz/2011/09/ceskoslovenske-chlapcenske-hracky_14.html

Detská kozmetika

Pozrime sa však na kozmetiku a drogériu,s tou to bolo poskromnejšie.
V 50 a 60 rokoch to bolo naozaj skromné a viacmenej museli mamky vystačiť s tým čo domácnosť dala.
V 70 a 80 rokoch bola situácia už omnoho lepšia.
Púder sa dal kúpiť,napr. Sypsi a Aviril. Pod týmito značkami boli aj detské olejíčky.
Krémy a detské peny do kúpeľa obstarala licenčne vyrábaná Nivea od Astrid Praha.
S detskými penami do kúpeľa prispelo aj Vřídlo Karlovy Vary so svojim káčerom a delfínom,okrem toho tu bola aj Avela,pena do kúpeľa,ale nebola zaradená vyslovene k detskej kozmetike.
K legendám samozrejme patrí i detská značka Tuti Fruti,ktorá spôsobila hotový poprask na CS kozmetickej scéne,keď deťom poskytla malého hrdinu-maskota Tutiho.
Na zubnej paste mal aj svoj komiks.
Bol to na vtedajšiu dobu a podmienky geniálny marketingový-reklamný ťah.
Značku Tuti Fruti vyrábal podnik Palma Bratislava-závod 02 Nové Mesto nad Váhom.
Tuti Fruti mohli kupovať mamy svojim deťom v podobe mydla,zubnej pasty a šampónu.
Ak práve na detské zúbky nebola Tuti Fruti,bola tu ešte zubná pasta Fluorka s levíčaťom.
Ak bolo treba prať plienky a detskú bielizeň bol tu prací prášok určený deťom-Batul.
Vyrábal ho podnik Rakona v Rakovníku.

Detskú kozmetika: licenčná Nivea od Astrid Praha

Detské potraviny 

Čo sa týka potravín,bolo to inak ako dnes.
Strava sa pripravovala deťom hlavne doma,z domácich surovín. Bolo to aj tým,že mixovaná strava sa ešte nepredávala.
Z potravín mali možnosť mamy tým najmenším zabezpečiť Sunar,či Feminar z lekárne.
V obchode ste dostali detské kaše Vlasta,Inka,krupica,kto mal možnosť z Tuzexu bola Milupa.
Dosť sa deťom nakupovalo kakao v prášku,neskôr i Granko,z Tuzexu Benco.,pudingy,najznámejším bol BB puding...
V mliekarni,ci potravinách ste kúpili Miláčik,Termix,Dolinku,Přibináček,Lakrumáček,Lipánek.
Detské piškóty nesmeli chýbať v žiadnej rodine s deťmi.
No a samozrejme za odmenu tu boli sladkosti,ktoré sa v Československu vyrábali v neprebernom množstve v našich továrniach,ako Orion,Zora,Figaro,pečivárne Sereď,Deva,Maryša,Sfynx.

Viac na :

http://socikstyle.blogspot.cz/2010/11/vyrobcovia-cukroviniek-cssr.html

Detská výživa sprevádzala naše detstvo.....

Detské odevy

Vyrábali ich naše podniky :

 n.p. Loana,Severka Cvikov,OZKN Prešov,družstvo Piešťanka Piešťany,Triola Praha,Tatrasvit,Modeta Jihlava,Pleta,Jitex,Trikota,Slovenka, Zornica,Pleas...

Viac na:

http://socikstyle.blogspot.cz/2012/02/ceskoslovenska-detska-moda-1981-85bezne.html